Zuckerberg chce simulovať každú bunku v ľudskom tele. Chce predpovedať choroby ešte pred ich vznikom
Zuckerberk založil s manželkou, Priscillou Chan, iniciatívu Chan Zuckerberg Biohub, ktorá chce pomocou AI vytvoriť digitálnu dvojičku človeka, ktorá by simulovala každú bunku a gén v tele.
Mark Zuckerberg sa pustil do projektu, ktorý má ambíciu transformovať samotné základy medicíny. Namiesto sociálnych sietí teraz investuje stovky miliónov do výskumu ľudských buniek a umelej inteligencie.
Cez iniciatívu Chan Zuckerberg Biohub, ktorú vedie spolu so svojou manželkou Priscillou Chan, nalial do projektu 500 miliónov dolárov (približne 430 miliónov eur), informuje Futurism. Hlavným cieľom iniciatívy je pochopiť fungovanie buniek tak presne, aby vedci vedeli chorobám predchádzať ešte pred ich vznikom.
„Naším cieľom je liečiť a predchádzať všetkým chorobám pomocou biológie poháňanej umelou inteligenciou, špičkového výskumu a najmodernejších technológií,“ hovorí Alex Rives, vedúci vedeckého tímu Biohubu.
Ide o skvelú myšlienku, no vedecká komunita poukázala na jeden zásadný problém. Na rozdiel od umelej inteligencie, ktorá sa učí z internetu, biológia nemá žiadnu obrovskú databázu pripravených dát. Neexistuje „internet buniek“, z ktorého by AI jednoducho čítala. To znamená, že dáta si treba najprv vytvoriť. Tento krok vyvoláva najväčšie pochybnosti o realizovateľnosti projektu.
Vedci budú musieť vybudovať robotizované laboratóriá, ktoré budú nepretržite generovať mikroskopické snímky, genetické sekvencie a ďalšie biologické informácie, aby AI získala materiál, na ktorom sa môže učiť. Bez toho by celý projekt nemal na čom stáť.
„Aby sme vytvorili umelú inteligenciu, ktorá presne zachytí komplexnosť biológie, potrebujeme rádovo viac dát, než máme dnes,“ vysvetľuje Rives.
Ak by sa však predsa len našiel spôsob, ako poskytnúť umelej inteligencii obrovské množstvo ťažko získateľných dát, potom by bol na stole ešte jeden prelomový objav. Vedci z Biohubu hovoria o takzvanom „digitálnom dvojčati“, presnom digitálnom modeli konkrétneho človeka, ktorý by išiel až na úroveň buniek a génov. Takýto presný model by dokázal popísať nielen riziká rôznych chorôb, ale aj reakcie na konkrétnu liečbu.
Neprehliadni
S pomocou tejto digitálnej dvojičky by už lekár nemusel skúšať lieky metódou pokus–omyl. Najprv by ich otestoval na digitálnej verzii tvojho tela a až potom by rozhodol, čo ti predpíše.
Biohub sa snaží pochopiť mechanizmy, ktoré by takýto prístup umožnili vo veľkom meradle, no zatiaľ je len v počiatočných fázach. Zuckerberg však verí, že práve modelovanie buniek predstavuje prvý krok, ktorý Biohub rozbehne.
Popri tom vznikajú otázky, kto bude vlastniť dáta človeka
Zároveň však vznikajú aj otázky, ktoré nesúvisia len s vedou. Ide najmä o to, kto bude vlastniť výsledky takéhoto výskumu. Ak súkromná iniciatíva objaví nový liek alebo pochopí kľúčový biologický proces, je dôležité vedieť, komu bude patriť. Biohub síce deklaruje otvorenú vedu, no história technologických firiem ukazuje, že kontrola nad dátami a technológiami má obrovskú hodnotu.
Do tejto debaty vstupuje aj širší kontext. Spoločnosť Meta, ktorú Zuckerberg vedie, zaplatila v roku 2025 efektívnu daň len niečo vyše 3,5 %, napriek tomu, že dosiahla rekordný zisk približne 79 miliárd dolárov. Rozdiel oproti štandardnej sadzbe predstavuje miliardy, ktoré mohli smerovať do verejného zdravotníctva. Kritici preto upozorňujú, že súkromné projekty, hoci veľké, nemusia nahradiť systémové riešenia.
Rovnako netreba zabúdať, že Zuckerberg aj Meta čelili v minulosti opakovane obvineniam z hlbokého zásahu do súkromia užívateľov ich platforiem. Ak si predstavíme, že by mohol byť model digitálnej dvojičky realitou, dať spoločnosti prístup k informácií o každej bunke a každom géne v tvojom tele predstavuje neporovnateľne väčšie riziko, než sledovanie na sociálnej sieti.
Na druhej strane, takéto investície dokážu výrazne urýchliť vývoj nových technológií. Spájanie umelej inteligencie a biológie patrí medzi najpopulárnejšie oblasti výskumu. Zuckerberg sa tak zaradil medzi mená ako Bill Gates či Warren Buffett, ktorí presunuli časť svojho bohatstva do zdravotníctva.
Zuckerbergov Biohub stojí na hrane medzi víziou a realitou. Na jednej strane sľubuje revolučné zmeny v medicíne, na druhej strane naráža na nedostatok dát, technologické limity aj etické otázky. Zároveň však treba povedať, že firma má dostatočné prostriedky na to, aby tento koncept aspoň rozbehla, aj keď ho nedokáže dotiahnuť do konca. Ak by sa to Zuckerbergovi podarilo, išlo by o jeden z najambicióznejších pokusov pochopiť ľudské telo pomocou umelej inteligencie.
