Výskumníci vyriešili záhadu Slnka, na ktorú nevedeli prísť 50 rokov. Solárne erupcie môžu mať teplotu, s akou sme nerátali
Výskumníci zistili, že solárne erupcie môžu mať oveľa vyššiu teplotu, než s akou sme spočiatku rátali. To môže vyriešiť dlhoročnú záhadu.
Výskumníci z University of St Andrews publikovali štúdiu, v rámci ktorej naznačujú, že častice solárnych erupcií sú v skutočnosti 6,5-násobne horúcejšie, než sme doteraz predpokladali. Ak sa ich tvrdenia ukážu ako pravdivé, mohli by sme mať v rukách riešenie 50-ročnej záhady.
Solárne erupcie sú náhle a veľké uvoľnenia energie, ktoré prebiehajú vo vonkajšej časti solárnej atmosféry, kde sa teploty v niektorých regiónoch môžu pohybovať aj okolo 10-miliónov stupňov Celzia. Ide o dramatickú kozmickú udalosť, pri ktorej vzniká väčšie množstvo röntgenového a ionizujúceho žiarenia. To môže ohroziť zdravie astronautov, no má potenciál poškodiť aj naše satelity, či kozmické rakety. Rovnako radiácia, ktorá príde na Zem, ovplyvňuje aj našu vrchnú časť atmosféry.
Nová štúdia sa zamerala na to, ako solárne erupcie môžu zahriať solárnu plazmu na viac ako 10-miliónov stupňov Celzia. Výskumníci sa domnievajú, že ióny, teda pozitívne nabité častice, solárnej erupcie, môžu dosahovať závratnú teplotu až 60-miliónov stupňov. Dáta naznačujú, že solárne erupcie pravdepodobne zohrievajú ióny silnejšie ako elektróny.
“Naozaj nás teší zistenie, že počas procesu magnetickej rekonekcie sme zistili, že sa ióny môžu zahrievať 6,5-násobne viac ako elektróny. Zdá sa, že to je univerzálny zákon a potvrdili sme, že platí aj v blízkosti Zeme, v solárnom vetre a počítačových simuláciách,” vyjadril sa doktor Alexander Russell, vedúci nového výskumu.
Záhada solárnych erupcií
Magnetická rekonekcia je proces, počas ktorého sa línie solárneho magnetického poľa pretrhnú a následne sa opäť spoja, pričom uvoľňujú veľké množstvo energie. Výskumníci vysvetľujú, že odbor solárnej fyziky dlhodobo predpovedal, že ióny a elektróny musia mať rovnakú teplotu. Nové kalkulácie, ktoré výskumníci vytvorili na základe moderných dát, ale silno ukazujú, že ióny a elektróny majú medzi sebou teplotný rozdiel. Tento rozdiel sa môže udržať po dobu desiatok minút v dôležitých častiach solárnej erupcie.
“Naša práca po prvýkrát v histórii otvára možnosť, aby sme v našich výskumoch Slnka zahrnuli aj možnosť existencie superhorúcich iónov. Tento predpoklad navyše skvele sedí so spektrálnymi líniami solárnej erupcie, čo znamená, že vďaka tomuto modelu by sme mohli vyriešiť záhadu, ktorá vedeckú komunitu trápi už viac ako pol storočia,” hovoria autori výskumu.
Už od 70. rokov minulého storočia si výskumníci nedokážu vysvetliť, prečo sú spektrálne línie, jasné zosilnenia slnečného žiarenia v špecifických „farbách“ v extrémne ultrafialovom a röntgenovom svetle, sú širšie, než sa očakávalo. Historicky sa predpokladalo, že to môže byť spôsobené jedine turbulentnými pohybmi, no táto interpretácia sa dostala pod kritiku vedcov, keď sa pokúšali presnejšie odhaliť povahu tejto predpokladanej turbulencie.
Neprehliadni
Po 50 rokoch výskumníci veria, že výrazne horúcejšie ióny môžu pomôcť vysvetliť záhadné šírky spektrálnych línií.
Záhady nášho Slnka
Výskumníci začiatkom tohto mesiaca vyriešili ešte jednu dlho pretrvávajúcu záhadu nášho Slnka.
Naša centrálna hviezda je najsilnejší urýchľovač častíc v sústave. Elektróny dokáže akcelerovať takmer na rýchlosť svetla a následne ich vyvrhne do priestoru okolo. Naša centrálna hviezda v podstate zaplavuje celú sústavu týmito vysokoenergetickými elektrónmi.
V rámci nového výskumu sa vedcom podarilo odhaliť presný zdroj týchto energetických elektrónov a spojiť ich so špecifickou aktivitou, ktorá na Slnku prebieha. Vedci zistili, že v skutočnosti existujú dva typy vysokoenergetických elektrónov. Jeden typ sa spája s intenzívnymi solárnymi erupciami, ktoré vychádzajú z menších regiónov Slnka a druhý typ sa spája s väčšími erupciami, ktoré poznáme ako koronálne výrony hmoty.
Výskumníci už dlhšie vedeli, že existujú dva typy vysokoenergetických elektrónov. Solar Orbiter je však prvou sondou, ktorá tieto dva typy častíc dokázala zmerať a pozrela sa na ne z oveľa väčšej blízkosti, než akékoľvek iné sondy alebo observatóriá. Vďaka tomu dokázala táto misia zistiť, ako podobné častice opúšťajú povrch našej hviezdy. Viac o tomto výskume nájdeš v našom článku.
