Zabudni na „zónu života“ pri hviezdach. Vedci hovoria o novom mieste, kde by sa mohol ukrývať život
Nová štúdia ukazuje, že mikroskopický život by mohol prežívať pod povrchom Marsu či ľadových mesiacov vďaka energii z kozmického žiarenia.
Keď sa povie život vo vesmíre, väčšina z nás si predstaví planétu s atmosférou, kvapalinou vodou na povrchu a ideálne aj nejakým slnečným svetlom. No podľa novej štúdie z New York University v Abu Dabí by si mal túto predstavu trochu prehodnotiť. Vedci totiž zistili, že na prežitie života v extrémnych podmienkach možno netreba ani svetlo, ani teplo.
Hlavným hrdinom je v tomto prípade kozmické žiarenie, častice z hlbokého vesmíru, ktoré majú obrovskú energiu a neustále dopadajú na planéty a mesiace v slnečnej sústave. Bežne sa považujú skôr za nebezpečné, keďže môžu poškodzovať živé bunky aj elektroniku. No ak sa tieto častice dostanú pod povrch planéty, kde sa nachádza voda alebo ľad, môžu spustiť veľmi zaujímavý proces, radiolýzu.
Elektróny namiesto slnka
Radiolýza je chemická reakcia, pri ktorej kozmické žiarenie rozbíja molekuly vody a uvoľňuje voľné elektróny. A práve tie môžu slúžiť ako zdroj energie pre jednoduché organizmy.
Na Zemi poznáme baktérie, ktoré dokážu prežiť aj niekoľko kilometrov pod zemou bez slnečného svetla, vďaka energii uvoľnenej z hornín alebo rádioaktívnych prvkov. Vedci teda začali uvažovať, či by niečo podobné nemohlo fungovať aj na iných telesách.
Pomocou počítačových simulácií sa tím zameral na podmienky na Marse, ako aj na ľadových mesiacoch Saturnu a Jupitera, Encelade a Europe. Výsledky ukázali, že práve Enceladus má najlepší „potenciál“ na to, aby tam mohol vzniknúť alebo prežívať jednoduchý život. Nasleduje Mars a potom Europa.
Neprehliadni
Nová definícia obývateľnosti
Vedci preto prišli s novým pojmom, Radiolytická obývateľná zóna. Zatiaľ čo doteraz sa všetko točilo okolo takzvanej zóny obývateľnej zóny, kde môže existovať voda na povrchu planéty vďaka vhodnej vzdialenosti od hviezdy, teraz sa pozornosť presúva pod povrch. Tam, kde je voda skrytá v ľade či podzemných rezervoároch, a kde na ňu neustále pôsobí kozmické žiarenie.
To mení pohľad na to, kde všade by sme mohli nájsť život. Možno sa totiž nachádza práve tam, kde by sme ho najmenej čakali, v mrazivých, temných hlbinách planét a mesiacov.
Čo to znamená pre budúce misie?
Znamená to, že vesmírne agentúry ako NASA či ESA by sa pri plánovaní ďalších misií mali zamerať nielen na povrchové vzorky, ale aj na prieskum podzemia. Či už pôjde o Mars alebo o výpravy k Jupiterovým a Saturnovým mesiacom, nové technológie budú musieť hľadať známky chemickej energie, nie len pozostatky vody.
Ak sa podarí potvrdiť, že kozmické žiarenie dokáže dlhodobo vytvárať dostatok energie pre mikroorganizmy, mohla by to byť jedna z najväčších indícií, že život vo vesmíre nie je až taký výnimočný, ako sme si doteraz mysleli.
