Vieš, koľko má človek zmyslov? Nie, 5 ich nie je, celý život nás to učili v škole nesprávne
Moderná neuroveda ukazuje, že ich môže byť viac než dvadsať.
Od mladosti nás učia, že človek má len päť zmyslov. Čo sa berie ako nemenný fakt už od čias antiky. Za touto tézou stojí totiž nik iný ako filozof Aristoteles. Hoci bol na svoju dobu geniálnym a pokrokovým mysliteľom, veda od tých časov tiež pokročila.
Moderná neuroveda prichádza s novými zisteniami o našom tele. V konečnom dôsledku zmyslov môže byť oveľa viac, pričom sa hovorí o čísle niekde medzi 22 a 33. Áno, až toľkými zmyslami by mal človek byť schopný vnímať informácie o sebe a o okolitom svete. Na tému upozornil portál TheConversation.
Tradičná „päťka“ je pomerne „hrubá“. Podľa vedcov už len hmat pozostáva zo širokej formy senzorov. Napríklad v koži sa nachádzajú bunky, ktoré sú zamerané na rozpoznávanie len v rámci zmien teploty (termorecepcia). Ďalším príkladom je nocicepcia, čo je v podstate systém varovných signálov pre organizmus, pomocou ktorého vníma bolesť. Potom je tu aj mechanorecepcia, čo je schopnosť rozlišovať tlak, teda či ide o jemné dotyky alebo silné zatlačenie. Takže zmysel hmat v skutočnosti pozostáva z viacerých súborov senzorických častí nášho tela.
Človek toho vníma oveľa viac
No nejde tu len o vonkajšie zmysly. Organizmus musí vedieť o samom sebe, čo robí každá jeho časť. To je tiež zmysel, ktorý dostal názov propriocepcia. Ide o schopnosť nášho mozgu vedieť, v akej polohe sú končatiny, bez toho, aby ich musel kontrolovať očami. Skús len zavrieť oči a dotknúť sa špičky nosa ukazovákom. Ten zázrak, že tvoj prst trafí cieľ, nie je náhoda, ale výsledok neustáleho prúdu dát zo svalov a šliach do centra nervovej sústavy.
Nemenej zaujímavým zmyslom je interocepcia. Je samozrejmé, že organizmus musí vedieť, čo sa deje okolo neho, a reagovať na svet. No musí vedieť aj to, čo sa deje priamo v jeho vnútri. Práve tento zmysel ti pomáha vedieť, kedy máš hlad, že si smädný, alebo že ti srdce bije príliš rýchlo. Podľa vedcov táto vlastnosť môže byť kľúčom k nášmu emocionálnemu prežívaniu. To, čo nazývame „intuitívou“ alebo „pocitom v bruchu“, sú často len veľmi presné signály tohto vnútorného zmyslového systému.
Neprehliadni
Možno ťa zaujme, že človek nemá priamo vyhradený orgán na vnímanie času, chronocepcia. No aj tak ho mozog dokáže svojím spôsobom merať. Stačí mu na to komplexná sieť neurónov, ktoré mu umožňujú odhadovať intervaly a rytmus. Ešte dôležitejší je pocit, že sme autormi vlastných pohybov. Pri niektorých neurologických poruchách sa tento zmysel naruší a pacient môže mať pocit, že jeho ruka sa hýbe sama, akoby patrila niekomu inému. Tento „zmysel pre vlastníctvo tela“ je základným pilierom nášho vedomia.
Ako dobre poznáš sám seba?
A nakoniec tu máme aj prelínanie zmyslov. Pozeráš reláciu o varení a už podľa jedla možno uhádneš, ako chutí. Za zmienku stojí aj kombinácia zvuku a dotyku. Experimenty ukázali, že zvuk, ktorý počujeme pri pretieraní dlaní o seba, dokáže zmeniť náš pocit z textúry vlastnej pokožky (napríklad sa nám môže zdať suchšia, než v skutočnosti je).
Prípadne je tu aj niečo ako vnímanie hmotnosti. Mozog sa svojím spôsobom snaží odhadnúť, koľko sily musí vynaložiť na zdvihnutie objektu. To má prebiehať podľa veľkosti predmetu, čo však môže viesť aj ku zmyslovému klamu.
Lenže tu máme dobu, akú máme. Menej pohybujeme a takmer stále pozeráme do displejov. Vďaka tomu nám tieto zvyšné zmysly „zakrpatievajú“. Práve vďaka nim sa dozvedáme nielen o sebe, ale aj o svete okolo nás, ktorý ako keby sme už nechceli ani vnímať. Vo svojej podstate sme oveľa komplexnejšie než smartfón či počítač alebo server, na ktorom beží umelá inteligencia.
