Celý život nás učili, že človek má päť základných zmyslov. Nemusí to byť pravda

Vedci zo Skoltechu ukázali, že ľudská pamäť najlepšie funguje v sedemdimenziálnom modeli, ktorý možno chápať ako systém so siedmimi zmyslami.

Výskumníci objavili v mozgu špirálovité signály, ktoré majú dôležitú úlohu
Zdroj: Unsplash (Kiarash Mansouri), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Už od detstva nás učia, že človek má päť základných zmyslov. Zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Vedci však priniesli novú myšlienku, ktorá toto zaužívané chápanie spochybňuje. Výskumníci z centra Skoltech vytvorili matematický model pamäťových engramov a ukázali, že mozog môže najlepšie fungovať v systéme so siedmimi zmyslami. Tento objav neznamená, že človek má automaticky sedem zmyslov, ale že sedemdimenziálny model predstavuje optimálne podmienky pre učenie a pamäť.

Spomienky ako skladačka vnemov

Základom modelu sú takzvané engramy. Ide o neurónové siete, ktoré sa aktivujú vždy, keď si na niečo spomenieme. Spomienka tak nie je jednoduchý obraz, ale skladačka viacerých vnemov. Keď si predstavíš banán, v mysli cítiš jeho vôňu, chuť, farbu aj štruktúru. V matematickom jazyku sa to opisuje ako objekt s viacerými rozmermi.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Vedci z Skoltechu vytvorili kinetickú rovnicu, ktorá opisuje vznik, vývoj a zánik engramov pod vplyvom učenia, zabúdania a interakcie s prostredím. Rovnicu riešili analyticky aj pomocou Monte Carlo simulácií. Pozorovali, že pamäťový systém sa časom stabilizuje a vytvorí stav s určitou kapacitou uchovávania spomienok. Kľúčovým objavom bolo, že pri siedmich rozmeroch, teda pri siedmich „zmysloch“, dokáže systém udržať najviac rôznych konceptov.

Magické číslo sedem

Profesor Nikolay Brilliantov, spoluautor štúdie publikovanej v časopise Scientific Reports, vysvetľuje, že sedmička sa objavuje aj v psychológii. Napríklad známy koncept magického čísla sedem plus mínus dva popisuje, koľko informácií si dokážeme naraz udržať v krátkodobej pamäti. Nový model tak dáva tejto symbolike aj matematický základ.

Výskum tiež odhalil zaujímavé napätie. Čím je systém otvorenejší novým podnetom, tým menej presne uchováva naučené koncepty. Naopak, vyššia presnosť znamená menšiu schopnosť prijímať nové podnety. Táto rovnováha medzi receptivitou a ostrosťou spomienok môže vysvetliť, prečo pamäť nefunguje dokonale a prečo zabúdame.

Ako to súvisí s umelou inteligenciou

Objav môže mať zásadný význam aj pre vývoj umelej inteligencie a robotiky.

Ak by sa podarilo preniesť sedemrozmerný model do umelej inteligencie, stroje by dokázali spracúvať a ukladať oveľa komplexnejšie dáta. Ich schopnosť učiť sa by mohla prekročiť dnešné limity a priblížiť sa spôsobu, akým funguje ľudská pamäť.

ludsky mozog ako tranzistor
Zdroj: DALLE, ChatGPT, Vosveteit.sk

Otázkou zostáva, aké by mohli byť tie dva chýbajúce zmysly. Vedci spomínajú napríklad schopnosť vnímať rovnováhu, polohu tela, elektromagnetické polia alebo rôzne formy žiarenia. Zatiaľ ide o teóriu a špekuláciu, ktorú musí potvrdiť ďalší výskum.

Mozog je stále plný záhad

Hoci ide zatiaľ len o model, prináša nový pohľad na fungovanie ľudskej mysle. Ak sa potvrdí, že pamäť môže efektívne fungovať v sedemdimenziálnom systéme, mohlo by to byť kľúčom k pochopeniu hlbších procesov v mozgu a zároveň cestou k inteligentnejším strojom.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať