Depresia zamyká mozog do jedného kruhu. Jedna dávka tejto látky dokáže človeka vytrhnúť z kolotoča negatívnych myšlienok
Vedci presne zmapovali, ako psilocybín prepisuje spojenia v mozgu a prečo dokáže prerušiť cyklus negatívnych myšlienok pri depresii.
Vedci z Cornell University skúmali, ako psilocybín mení spojenia v mozgu a pomáha pri depresii. Skombinovali účinok psychedelickej látky s upraveným vírusom besnoty, aby presne sledovali, ktoré nervové dráhy sa menia.
„S psilocybínom je to, akoby sme pridávali nové cesty v mozgu, ale nevieme, kam vedú,“ vysvetľuje Alex Kwan, vedúci výskumu.
Vírus fungoval ako marker, teda presne ukázal, ktoré neuróny sú prepojené a kde psilocybín ovplyvňuje ich spojenia.
Psilocybín je prírodná psychedelická látka, ktorá sa nachádza najmä v niektorých druhoch húb známych ako „magické huby“. Po požití sa v tele metabolizuje na psilocín, ktorý ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu a mení vnímanie, náladu a kognitívne procesy. Psilocybín sa tradične využíval v rituálnych a šamanských praktikách v rôznych kultúrach, dnes sa skúma najmä pre jeho potenciál pri liečbe depresie, úzkosti alebo posttraumatických stavov. Jeho účinok spočíva najmä v modulácii serotonínových receptorov v mozgu, čo umožňuje dočasnú reorganizáciu nervových spojení a podporuje tzv. neuroplasticitu.
Prečo besnota?
Práve vírus besnoty zohral kľúčovú úlohu. Väčšina vírusov sa v neurónoch šíri anterográdne, teda od tela neurónu k výbežkom. Besnota sa šíri retrográdne, od synapsie späť k telu neurónu. To umožnilo vedcom zistiť, kto všetko danému neurónu posiela signály a odhaliť oslabené spätné slučky v mozgovej kôre.
Cieľom výskumu bolo odhaliť, ako psilocybín oslabuje kortiko-kortikálne spätné slučky. Tie môžu udržiavať ľudí v kolotoči negatívnych myšlienok. Zároveň sa posilňujú spojenia so subkortikálnymi oblasťami, ako thalamus alebo bazálne gangliá, ktoré premenia zmyslové vnemy na akciu.
Neprehliadni
„Takzvaná ruminácia, teda „prežúvanie“ myšlienok, je jedným z hlavných problémov depresie. Ľudia sa fixujú na negatívne myšlienky a stále sa k nim vracajú. Zníženie týchto spätných slučiek naznačuje, že psilocybín môže pomôcť túto cyklickú fixáciu oslabiť,“ dopĺňa Kwan.
Výsledkom je, že mozog začne viac komunikovať s vonkajším svetom namiesto toho, aby bol uväznený v interných vzorcoch. Vedci to označujú ako rozbitie „metabolického väzenia“.
Experiment prebiehal tak, že vedci najprv podali myši jednu dávku psilocybínu do frontálnych kortikálnych pyramídových neurónov. Nasledujúci deň sa aplikoval variant vírusu besnoty, ktorý prechádza cez synapsy a označí prepojené neuróny fluorescenčnými proteínmi. Po týždni vedci porovnali mozog myši so skupinou kontrolnou, ktorá dostala iba vírus. Analýza ukázala oslabenie vnútrokortikálnych spätných spojení a zároveň posilnenie dráh medzi senzorickými oblasťami a subkortikálnymi regiónmi.
Prekvapením bolo, že psilocybín mení spojenia prakticky v celom mozgu.
„Toto sú zmeny naprieč celým mozgom, na takejto úrovni sme predtým nepracovali,“ hovorí Kwan.
Vedci tiež dokázali, že aktivita neurónov určuje, ktoré spojenia sa vytvoria. Cielenou stimuláciou konkrétnych oblastí mozgu by sa tak teoreticky mohlo podporiť vznik pozitívnych spojení a minimalizovať tie negatívne. Ide o koncept, ktorý Kwan označuje za „programovateľnú plasticitu“.
Na stole sú aj praktické výsledky
Skúmanie psilocybínu nie je len teoretické. Klinické štúdie ukázali, že jediná dávka môže zmierniť príznaky depresie aj na niekoľko týždňov či mesiacov. Predchádzajúce práce Kwanovej skupiny dokázali, že psilocybín stimuluje štrukturálnu plasticitu, mozog rýchlo vytvára nové dendritické výbežky a synaptické spojenia.
„Ľudia boli nadšení, pretože psychedeliká majú terapeutický potenciál, ale nevedeli sme, prečo fungujú. Naša štúdia ukazuje, že nové spojenia pretrvávajú dlhodobo,“ vysvetľuje Kwan.
Výskum sa realizoval v spolupráci s Allen Institute for Brain Science, Yale University, University of California, Irvine a Chinese University of Hong Kong. Projekt financovali One Mind a National Institutes of Health.
Celý výskum ukazuje, že kombinácia moderných technológií, geneticky modifikovaných vírusov a mapovania neuronálnej konektivity, so psychofarmakológiou poskytuje podrobný obraz o tom, ako psychedelické látky ovplyvňujú mozog. Vedci tak získavajú presnejšie informácie o tom, ktoré dráhy sa pod vplyvom psilocybínu prepisujú, a naznačujú nové cesty k terapeutickým riešeniam depresie a iných psychiatrických ochorení.
