Toto mení pohľad na ľudský život. Mozog má päť vekov a každý nesie svoje riziká. V týchto rokoch pocítiš najväčšie zmeny
Výskumníci vytvorili najdetailnejšiu mozgovú mapu naprieč celým životom človeka a identifikovali niekoľko špecifických období.
Keď sa pozrieš na svoj život, rozdelíš si ho podľa etáp, ktoré ti najviac utkveli. Vedci z Cambridge teraz ukázali, že podobné etapy prechádza aj tvoj mozog. A nie podľa nálad, ale podľa toho, ako sa mení jeho zapojenie.
Tím neurovedcov vytiahol obrovskú dátovú základňu, 3 802 ľudí od narodenia až po 90 rokov. V neurovede ide o masívnu vzorku. Práve vďaka nej majú výsledky váhu, akú podobné štúdie zvyčajne nedosiahnu.
Nemenej dôležité je, že vedci nesledovali iba objem sivej či bielej hmoty, čo býva štandard. Siahli po difúznych MRI skenoch, ktoré sledujú pohyb molekúl vody v mozgu. Tento typ dát odhalí kvalitu a hustotu neurálnych „diaľnic“, teda traktov bielej hmoty. Práve tie určujú, ako rýchlo a efektívne prúdia informácie medzi jednotlivými oblasťami.
Výsledkom je mapa piatich mozgových vekov, ktoré oddeľujú päť zlomových bodov, okolo deviateho roku, tridsiatky, 66 rokov, 83 rokov a vyššie.
„Toto je prvá mapa veľkých etáp mozgového zapojenia počas ľudského života,“ povedala hlavná autorka štúdie Dr. Alexa Mousley: „Podľa nej tieto etapy ukazujú, v ktorých fázach je mozog najvýkonnejší a v ktorých je naopak zraniteľnejší.“
Detstvo: od narodenia do deviateho roku
Mozog dieťaťa funguje na princípe nadprodukcie. Vyrobí si šialené množstvo synapsií, z ktorých neprežijú všetky. Tie najaktívnejšie zostanú, ostatné sa vytratia.
Neprehliadni
Počas tohto obdobia rastie sivá aj biela hmota. Povrch mozgu hrubne, záhyby sa stabilizujú a celé zapojenie sa riadi jedným trendom až do približne deviatych narodenín. Vtedy sa objaví prvý veľký zlom.
Okolo deviateho roku dieťa zvládne nové kognitívne schopnosti, no zároveň vstúpi do fázy, v ktorej sa môžu objaviť prvé náznaky psychických problémov. Z hľadiska dlhodobého vývoja ide o citlivé obdobie.
Dospievanie: od deviatky po približne 32 rokov
Podľa tejto štúdie je človek z pohľadu mozgu adolescent dlhšie, než si bežne myslíme. V tomto období rastie objem bielej hmoty, siete sa zrýchľujú a celý mozog sa optimalizuje tak, aby informácie prechádzali čo najkratšími cestami.
Ide o jedinú etapu, v ktorej neurálna efektivita rastie, čo sa prejaví rýchlejším učením, reakciami a kvalitnejším spracovaním informácií.
Najsilnejší zlom v celom živote príde okolo 32 rokov.
„Okolo tridsiatky vidíme najväčší obrat v smerovaní vývoja a najprudšiu zmenu v zapojení mozgu,“ hovorí Mousley.
Z pohľadu zraniteľnosti je toto obdobie dôležité aj pre psychiatriu. Rozličné stavy, napríklad schizofrénia, sa často naplno prejavia práve okolo tohto druhého zlomu. Keď vieme, že mozog vtedy prechádza veľkou reorganizáciou, dávajú tieto súvislosti väčší zmysel.
Dospelosť: od 32 do približne 66 rokov
Po tridsiatke mozog prejde do najstabilnejšej éry. Nevidno veľké výkyvy ani prudké reorganizácie. Výkon aj osobnostné črty držia pomerne pevné nastavenie.
Postupne stúpa segregácia, jednotlivé oblasti sa viac špecializujú, akoby si každá časť mozgu preberala svoju rolu jasnejšie než predtým.
Skoré starnutie: približne od 66 do 83 rokov
Ďalší zlom nastane okolo 66 rokov. Nie je dramatický, ale ukáže smer, ktorým sa bude mozog uberať ďalej. Bielu hmotu čaká úbytok, čo zníži globálnu konektivitu.
Toto obdobie sa kryje so zvýšeným rizikom stavov, ktoré mozog poškodzujú nepriamo, vysoký tlak, cievne problémy či rôzne metabolické ochorenia. Práve preto môže byť tento zlom dôležitý pre prevenciu demencií, vrátane Alzheimerovej choroby.
Neskoré starnutie: od 83 vyššie
V osemdesiatke sa zapojenie mozgu zmení z celoplošného na viac lokálne. Niektoré regióny preberú väčší podiel práce, aby kompenzovali slabšie prepojenia inde.
„Život si rozdeľujeme na fázy a teraz vidíme, že aj mozog má vlastné etapy,“ uzatvára profesor Duncan Astle, spoluautor výskumu.
