V Černobyle existuje huba, ktorá miluje radiáciu: Pozerá sa po nej aj NASA, ako po materiáli, ktorý nám otvorí vesmír
Výskumníci veria, že z černobyľskej huby Cladosporium sphaerospermum by bol skvelý radiačný štít.
Ak si myslel, že najzaujímavejšie na Černobyle ostalo v 80. rokoch, tak sa mýliš. V opustených chodbách reaktora, kde sa kedysi množil smrteľný prach, vyrástlo niečo, čo dnes riešia aj americkí vedci z NASA. Čierna huba Cladosporium sphaerospermum totiž predvádza trik, ktorý nemá v prírode veľa konkurencie. Huba využíva ionizujúce žiarenie ako zdroj energie. Ide presne o ten typ žiarenia, ktorý je pre telo devastujúci, píše United24.
Príbeh začal ešte v roku 1997, keď ukrajinská mykologička Nelli Ždanova prešla poničený štvrtý reaktor. Na stenách a stropoch si všimla tmavé, až uhľovo čierne kolónie húb, ktoré očividne nerušili ani extrémne dávky radiácie. Neskoršie analýzy ukázali, že tieto organizmy nerobia len to, že „prežijú“. Oni si to žiarenie užívajú.
Kľúčom je melanín. Rovnaký pigment, ktorý ti v lete stmaví kožu, tu pracuje úplne inak. Melanín v týchto hubách funguje ako biologický transformátor energie.
„Energia ionizujúceho žiarenia je približne miliónkrát vyššia než energia bieleho svetla, ktoré rastliny využívajú pri fotosyntéze. Vedci predpokladajú, že melanín dokáže túto energiu spracovať, čo vysvetľuje, prečo huba v prostredí plnom radiácie rastie rýchlejšie,“ povedala jadrová vedkyňa Ekaterina Dadachova.
Radiačný štít pre astronómov
Aby si to vedecké tímy overili, poslali vzorky húb až na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Tam ich vystavili kozmickému žiareniu, ktoré je ešte tvrdšie než to v Černobyle. Pokus prekvapil aj optimistov. Huba rástla v priemere o 21 % rýchlejšie než identická vzorka na Zemi. Navyše odtienila časť žiarenia, ktoré zasahovalo senzory za ňou. V praxi to znamená, že by mohla fungovať ako živý, samoregenerujúci štít pre astronautov.
NASA už dlhšie rieši, ako chrániť ľudí pri dlhých letoch k Marsu či pri pobyte na jeho povrchu. Kovové štíty sú účinné, ale extrémne drahé na výrobu aj na vynesenie do vesmíru. Preto sa objavil koncept „myko-architektúry“, ktorý presadzuje astrobiologička Lynn J. Rothschild. Už nejde len o klasické steny a panciere. Hovorí o konštrukciách, ktoré posádka vypestuje na mieste z biologického materiálu, vrátane hubových kolónií s melanínom.
Neprehliadni
„Na iných planétach potrebujeme materiály, ktoré vieme vytvoriť tam, nie draho voziť zo Zeme,“ vysvetlila pre inžinierske portály.
Takýto prístup dáva zmysel. Huba nepotrebuje veľa, rastie rýchlo, opraví sa sama a jej melanín by mal tíšiť žiarenie, ktoré v hlbokom vesmíre útočí zo všetkých strán. A to nie je všetko. Štúdie naznačujú, že huba by teoreticky mohla vyrábať aj malé množstvo energie, hoci to zatiaľ nie je využiteľné v praxi.
Melanín z černobyľskej huby môže pomôcť aj na Zemi
Tento výskum nezostal len pri vesmíre. Rovnaký melanín, ktorý v Černobyle chráni huby pred extrémnou radiáciou, by raz mohol pomôcť aj ľuďom. Najväčší záujem vzbudzuje v rádioterapii, kde by melanínové materiály tlmili zásahy do zdravých tkanív počas ožarovania nádorov. Pacienti by tak znášali liečbu s menším poškodením a lekári by získali väčší manévrovací priestor pri nastavovaní dávok.
Ďalšia oblasť, kde sa o melaníne hovorí, sú medicínske implantáty. Citlivé senzory a elektronika v tele často čelia rôznym formám žiarenia, čo môže skracovať ich životnosť. Melanínová vrstva by ich chránila pred poškodením a zvyšovala spoľahlivosť celého zariadenia.
A do tretice prichádza osobná ochrana. Vedci skúmajú, či by sa z melanínu dali vytvoriť ľahké materiály, ktoré by nahradili ťažké, nepraktické olovené štíty. Predstav si ochrannú vestu pre pracovníkov v radiačných laboratóriách, nie pancier, ktorý sotva zdvihneš, ale ľahký a pohodlný materiál založený na rovnakom pigmentovom princípe, aký využíva černobyľská huba.
Tieto možnosti zatiaľ čakajú na potvrdenie a rozsiahle testy, no výskum napreduje a záujem rastie.
Zatiaľ čo vedci skúmajú huby, ukrajinské tímy naďalej strážia samotnú elektráreň. Po poškodení časti ochranného krytu ruským dronom zasiahli jednotky 704. samostatnej brigády radiačnej obrany. Merajú úniky a kontrolujú okolie pomocou zariadení FLIR identiFINDER R400, aby zabránili šíreniu kontaminácie.
