Asi budeme prepisovať učebnice o Marse, NASA našla dôkaz, ktorý popiera jeden z najväčších objavov desaťročia
Roky výskumníci dúfali, že odhalili stopy podzemného jazera na Marse. Nové dáta sondy Mars Reconnaissance Orbiter ale ukazujú, že sa mohli mýliť.
Vedci sa znovu pozreli na oblasť pod tisíckami metrov ľadu na juhu Marsu, kde sa pred niekoľkými rokmi objavila špekulácia o podzemnom jazere. Nové dáta z NASA Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) priniesli prekvapivé výsledky. To, čo sa zdalo byť vodou, pravdepodobne tvorí vrstva horniny a prachu.
Objav z roku 2018 vyvolal veľký záujem, pretože voda na Marse sa často spája s možnosťou života. Tentokrát vedci použili zdokonalenú radarovú techniku, ktorá umožnila podrobnejšie nahliadnuť pod povrch planéty. Gareth Morgan a Than Putzig, vedci pracujúci s radarovým prístrojom SHARAD, popísali výsledky v časopise Geophysical Research Letters a zdôraznili, že táto metóda môže byť užitočná aj na iných miestach, kde by sa mohli skrývať zdroje vody pre budúcich prieskumníkov.
Radar MRO dokáže preniknúť hlboko pod povrch, no signál je ovplyvnený konštrukciou sondy.
„Antenna je vzadu, takže telo sondy znižuje citlivosť,“ vysvetlil Putzig.
Aby radar fungoval efektívnejšie, inžinieri z JPL a Lockheed Martin vyvinuli manéver, pri ktorom sa sonda otočí o 120 stupňov. Tento manéver, označovaný príhodne ako „very large roll“, umožnil SHARADu lepšie nasmerovať signál a preniknúť hlbšie pod ľad.
Pre pochopenie, prečo bolo toto manévrovanie také dôležité, treba poznať rozdiel medzi dvoma radarovými systémami. Starší radar MARSIS, ktorý funguje na sonde ESA Mars Express, používa nižšie frekvencie a špecializuje sa na hlbšie štruktúry. SHARAD na MRO pracuje s vyššou frekvenciou, vďaka čomu má lepšie rozlíšenie, ale je citlivejší na prekážky. Preto MRO potrebovalo otočenie o 120°, aby SHARAD konečne zachytil signál, ktorý by inak zostal utlmený.
Neprehliadni
Preniknutie hlboko pod povrch Marsu
Na konci mája sa sonda po otočení konečne dostala k cieľovej oblasti. Ide o pásmo približne 20 kilometrov pod ľadovou vrstvou hrubou takmer 1,5 kilometra.
„Pozorujeme túto oblasť takmer 20 rokov a nikdy sme z týchto hĺbok nič nezaznamenali,“ povedal Putzig.
Po otočení však radar odhalil slabý signál a potvrdil, že ide o niečo iné než podzemné jazero.
„Hypotéza jazera vyvolala množstvo kreatívnej práce, čo presne zodpovedá tomu, ako by mali fungovať vedecké objavy. Nové dáta však podporujú myšlienku, že tekutá voda tam pravdepodobne nie je,“ dodáva Morgan.
Vedci navrhujú aj alternatívne vysvetlenia. Povrch pod južným pólom Marsu je nerovný, s množstvom kopcov a údolí, a radar odráža signály od všetkých vrstiev.
„Môže ísť o zriedkavo hladkú oblasť, napríklad starú lávovú formáciu,“ vysvetľuje Putzig.
Celý manéver pritom otvára nové možnosti. Vedci plánujú použiť veľké otáčanie sondy na iné zaujímavé lokality, ako napríklad Medusae Fossae na rovníku Marsu, kde sa predpokladá prítomnosť vrstiev sopečného prachu alebo dokonca ľadu.
„Ak tam bude ľad, znamená to veľké zásoby vody blízko rovníka, kde by mohli pracovať astronauti. Rovník má viac slnečného žiarenia, je teplejší a ideálny pre život a prácu,“ tvrdí Putzig.
Teraz vodu neobjavili, no ešte nie je nič stratené
Tento typ techniky, keď sa radarové zariadenie dokáže lepšie nasmerovať a preniknúť hlboko, otvára cestu k presnejšiemu mapovaniu podzemných štruktúr. Vedci zároveň zdôrazňujú, že Mars skrýva stále množstvo záhad a nové metódy im umožnia skúmať miesta, ktoré predtým nemohli skúmať.
Morgan a Putzig sa zhodujú, že aj keď najnovšie dáta nepotvrdili podzemné jazero, samotná metóda poskytuje cenné nástroje pre budúce misie.
„SHARAD nám umožňuje nielen overovať staré hypotézy, ale aj hľadať nové zdroje, ktoré môžu podporiť budúcu ľudskú prítomnosť na Marse,“ dopĺňa Morgan.
Výskum pod povrchom Marsu tak pokračuje a ukazuje, že kombinácia inovatívnych radarových manévrov a presnej analýzy materiálov pod ľadom môže priniesť prekvapivé poznatky o planéte, ktorá stále skrýva viac otázok než odpovedí.
