V Antarktíde našli ľad starý šesť miliónov rokov. To, čo v ňom vedci objavili, mení pohľad na históriu Zeme
Výskumníci objavili najstarší ľad a v ňom najstarší vzduch na tejto planéte. Ten prezrádza, ako vyzerala naša planéta Zem pred miliónmi rokov.
Výskumníci objavili kúsoček ľadu, v ktorom je uväznený vzduch dýchaný pred šiestimi miliónmi rokov. Ide o najstarší ľad a zároveň najstarší zachovaný vzduch na našej planéte a to všetko na mieste, kde by si to čakal najmenej, v ľadových kopcoch Allan Hills na východe Antarktídy, informuje Oregon State University.
Objav vedie Sarah Shackleton z Woods Hole Oceanographic Institution spolu s Johnom Higginsom z Princetonskej univerzity. Oboch spája projekt Center for Oldest Ice Exploration (COLDEX), čo je obrovská vedecká iniciatíva, ktorá má jediné poslanie, nájsť najstarší ľad na Zemi a zistiť, ako presne sa menila klíma v dávnej minulosti.
„Ľadové jadrá sú ako stroje času,“ hovorí Shackleton: „Pomáhajú nám pozrieť sa, ako vyzerala planéta dávno pred nami.“
A tento konkrétny kúsok ľadu ju posunul ďalej, než ktokoľvek čakal. Vedci totiž pôvodne dúfali, že sa dostanú k ľadu starému tri milióny rokov. Namiesto toho objavili dvojnásobne starší.
Ľad, ktorý si pamätá teplú Zem
Šesť miliónov rokov dozadu bolo na Zemi omnoho teplejšie než dnes. Hladiny oceánov boli vyššie, ľadové čiapky menšie a atmosféra mala viac oxidu uhličitého. To všetko teraz vedci môžu skúmať priamo, nie cez skameneliny či usadeniny, ale vďaka drobným bublinkám vzduchu zachyteným v ľade.
Tím COLDEX vyvŕtal ľadové jadrá v miestach, kde sa antarktický ľadovec láme o pohorie Allan Hills. Tam sa staré vrstvy ľadu vďaka zvláštnej kombinácii vetra, topografie a extrémneho mrazu posúvajú bližšie k povrchu. Výsledok? Vedci nemusia vŕtať kilometre hlboko, stačí stovky metrov.
Neprehliadni
„Sme v podstate v jednom z najťažších miest na planéte,“ priznáva Shackleton: „Silný vietor odfukuje nový sneh, teplota je šialene nízka a ľad sa pohybuje tak pomaly, že tam jednoducho zostáva milióny rokov.“
Vek ľadu sa určil pomocou špeciálnej metódy merania izotopu argónu, vzácneho plynu, ktorý sa v ľade správa ako prirodzené hodiny. Na rozdiel od väčšiny starších výskumov nejde len o odhad, ale o priame datovanie samotného ľadu.
John Higgins z Princetonu vysvetľuje, že tieto údaje tvoria akúsi knižnicu „klimatických snímok“. Každá vzorka predstavuje okamih z dávnej histórie planéty. „Spomienky“ nie sú síce prepojené do plynulého príbehu, ale spolu vytvárajú obraz o tom, ako sa Zem ochladzovala.
Výsledky ukazujú, že za šesť miliónov rokov sa teplota v Antarktíde znížila približne o 12 °C. To je prvé priame meranie takto dlhodobého ochladzovania v dejinách Zeme.
Najväčšou hodnotou tohto nálezu je, že starý ľad obsahuje pôvodný vzduch z obdobia spred šiestich miliónov rokov. To vedcom umožní zrekonštruovať koncentrácie skleníkových plynov ako oxid uhličitý a metán v čase, keď bola planéta výrazne teplejšia.
Očakáva sa, že hodnoty CO2 vtedy presahovali všetko, čo poznáme z posledných 800-tisíc rokov, keď koncentrácia nikdy neprekročila 300 ppm. Dnešné čísla už dávno prekročili 400 ppm. Porovnaním týchto údajov môžu vedci presnejšie určiť, ako citlivo reaguje klíma na zmeny oxidu uhličitého, teda aký následok má každý gram uhlíka vypustený do atmosféry.
Teplo oceánov a prechod do éry ľadu
Analýza týchto dávnych bublín prinesie aj nové informácie o obsahu tepla v oceánoch. Dáta pomôžu pochopiť, ako sa teplo v minulosti presúvalo medzi atmosférou a oceánmi počas dlhých teplých období. Práve to je dnes kľúčové pre predpovedanie, ako sa budú správať súčasné oceány, ktoré absorbujú väčšinu tepla z globálneho otepľovania.
Zároveň môžu tieto záznamy pomôcť rozlúštiť záhadu prechodu k masívnemu zaľadneniu Antarktídy. Vedci sa snažia zistiť, aké podmienky viedli k tomu, že sa po miliónoch rokov tepla planéta začala postupne ochladzovať a vytvorila polárne ľadové štíty, ktoré poznáme dnes.
Dvere do minulosti, ktoré ešte len otvárajú
Hlavný vedec projektu Ed Brook z Oregonskej štátnej univerzity tvrdí, že ide o najvýznamnejší objav v histórii COLDEX-u.
„Vedeli sme, že ľad v tejto oblasti je starý, ale že nájdeme niečo takto extrémne. To prekonalo všetky očakávania,“ povedal Brook.
Ich objav zároveň znamená, že preteky o najstarší ľad na svete sa poriadne vyostrili. Európsky tím síce nedávno ohlásil nález nepretržitého ľadového jadra starého 1,2 milióna rokov, ale Američania ukázali, že v menších, prerušovaných vrstvách sa dá dostať omnoho hlbšie do minulosti. Tím sa teraz pripravuje na ďalšiu výpravu do Allan Hills.
„Zatiaľ máme len začiatok,“ hovorí Brook: „Naša nová expedícia, naplánovaná medzi rokmi 2026 a 2031, by mohla odkryť ešte staršie vrstvy, ktoré dopovedia celý príbeh o tom, ako sa Zem zmenila z teplej, vlhkej planéty na tú, ktorú poznáme dnes.“
Ak budú mať šťastie, môžu naraziť aj na ešte starší ľad, možno až z čias, keď sa na planéte objavovali prví predchodcovia človeka.
