Katastrofický scenár pre planétu. Oceány sa prehrievajú a základ potravinového reťazca umiera

Vedci zistili, že globálne otepľovanie ohrozuje sinice Prochlorococcus, mikróby zodpovedné až za 5 % fotosyntézy na Zemi. Ak z oceánov zmiznú, hrozí kolaps celého morského potravinového reťazca.

globalne oteplovanie titulka teplota oceanov
Zdroj: Linus Nylund z Unsplash a Olesia_O / Shutterstock.com (teplomer), úprava redakcie

Globálne otepľovanie je hrozba, ktorá zasahuje do mnohých ekosystémov našej planéty. Ak ho nedokážeme zastaviť, hrozí nám, že budeme čeliť nezvratným zmenám, ktoré môžu dokonca niektoré časti planéty urobiť neobývanými.

Nový výskum z University of Washington ukazuje, že otepľovanie oceánu ohrozuje kriticky dôležité vodné mikróby, ktoré nazývame Prochlorococcus. Ide o sinice, ktoré poskytujú živiny pre morské organizmy naprieč celým potravinovým reťazcom. Tieto sinice pokrývajú viac ako 75% povrchu vody.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Ako teploty rastú, ohrieva sa aj oceán a tieto mimoriadne dôležité organizmy sa dostávajú do čoraz väčšieho ohrozenia. Vedci sa boja, že príliš vysoká teplota vody nebude schopná udržať populáciu.

ocean more
Zdroj: Snorre Roberg / Shutterstock.com

Prochlorococcus je rozšírenejší fotosyntetický organizmus v oceánoch, pričom zodpovedá až za 5% globálnej fotosyntézy. Prochlorococcus žije hlavne v trópoch, kde sa mu darí. Preto sa spočiatku aj predpokladalo, že sa tieto sinice prispôsobia globálnemu otepľovaniu.

Sinice majú rady teplo menej, než vedci počítali

Novší výskum ale zistil, že Prochlorococcus obľubuje vodu v rozmedzí 19 až 30 stupňov Celzia a netoleruje ani o trochu teplejšiu. Klimatické modely naznačujú, že oceány prekonajú teplotu 30 stupňov v tropických a subtropických regiónoch v nasledujúcich 75 rokoch.

“Dlho sme predpokladali, že sa týmto siniciam bude dariť dobre. Teraz ale zisťujeme, že v najteplejších regiónoch našej planéty sa už čoskoro dostanú do ohrozenia. To znamená, že v oceánoch bude menej uhlíka a tým pádom aj menej potravy pre morských živočíchov,” Vyjadril sa Francois Ribalet, vedúci nového výskumu.

Za posledných 10 rokov sa Ribalet a jeho kolegovia zúčastnili takmer 100 výskumných plavieb, aby preskúmali Prochlorococcus. Jeho tím analyzoval približne 800 miliárd buniek veľkosti Prochlorococcus na ploche 241 401 km, aby zistil, ako sa im darí a či sa dokážu adaptovať.

“Boli to naozaj základné otázky. Sú šťastné, keď je teplo? Alebo nie sú šťastné, keď je teplo? Výsledky ukázali, že miera bunkového delenia sa mení so zemepisnou šírkou, pravdepodobne v dôsledku množstva dostupných živín, slnečného svetla alebo teploty. Pred zameraním sa na teplotu, sme vylúčili hladiny živín a slnečného svetla,” hovorí Ribalet.

V oceáne sa mieša voda, čo pomáha presúvať živiny z hlbín k povrchu. Miešanie sa deje pomalšie v teplej vode. Povrchové vody v najteplejších regiónoch oceánu sú preto najchudobnejšie na živiny. Sinice sú jedny z mála mikróbov, ktoré sa naučili žiť v týchto oblastiach.

Výskumníci vysvetľujú, že voda v trópoch je preto tak nádherne modrá, pretože sa v nej nachádza veľmi málo mikroorganizmov, až na Prochlorococcusa. Tieto mikróby dokážu prežiť v najteplejších oblastiach preto, lebo sú mimoriadne malé a teda potrebujú veľmi málo potravy. Ich existencia podporuje väčšinu morského potravinového reťazca. Tieto sinice kŕmia ako malé vodné bylinožravce, tak aj veľké veľryby.

Ohrozený potravinový reťazec

Globálne otepľovanie však ohrozuje tieto baktérie a tým aj celý potravinový reťazec. Autori štúdie vysvetľujú, že Prochlorococcus je jednou z dvoch siníc, ktoré dokážu existovať v tropických a subtropických vodách. Druhou je Synechococcus, o niečo väčší mikroorganizmus s priamejším genómom.

bunky v ludskom tele
Zdroj: Giovanni_Cancemi / depositphotos.com

A Prochlorococcus nebude vedieť ustáť vyššie teploty, aspoň čiastočne by ho mohol nahradiť Synechococcus. Ten ale vyžaduje viac potravy, čiže zatiaľ nie je úplne jasné, ako by to mohlo ovplyvniť potravinový reťazec.

“Ak by táto druhá sinica prevzala rolu hlavného živiteľa, stále nie je dané, že ostatné organizmy s ňou budú môcť interagovať rovnako, ako s Prochlorococcusom,” tvrdí Ribalet.

Výskumníci priznávajú, že v minulosti nesprávne odhadli citlivosť tejto sinice. Teraz môžeme len dúfať, že sa nám podarí zastaviť globálne otepľovanie, čo ale vôbec nie je jednoduchá úloha

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať