S týmto nikto nerátal: Ľad vo východnej Antarktíde mizne omnoho rýchlejšie, než ukazovali predpovede
Nová 30-ročná štúdia odhalila, že srdce východnej Antarktídy sa otepľuje rýchlejšie, než sa predpokladalo. Vedci zistili príčinu aj mechanizmus, ktorý urýchľuje topenie ľadu a ohrozuje pobrežné oblasti stúpajúcou morskou hladinou.
Výskumníci v rámci novej štúdie potvrdili, že srdce východnej Antarktídy sa otepľuje rýchlejšie ako jej pobrežné oblasti a podarilo sa im zistiť aj príčinu, informuje Science Daily.
Štúdia je výsledkom 30 rokov práce a zameriava sa na oblasť južného Indického oceánu. Táto časť oceánu sa v minulosti považovala za slepé miesto a štúdia zistila, že rýchlejšie otepľovanie interiéru východnej Antarktídy spôsobujú práve zmeny teploty, ktoré prebiehajú v tejto časti oceánu. Keď sa zmení teplota v tejto oblasti, táto zmena zvýši prúdenie teplého vzduchu, čo prispieva k roztápaniu ľadu.
“Východná Antarktída je oblasť, ktorá obsahuje celosvetovo najviac ľadu. Naša štúdia naznačuje, že v rámci tejto oblasti existuje otepľovací mechanizmus, kvôli ktorému naše súčasné predpovede podceňujú rýchlosť, akou sa ľad na Antarktíde roztápa,” hovorí Naoyuki Kurita, vedúci výskumu.
Antarktída sa topí rýchlejšie, než predpokladajú modely
Antarktída je najchladnejšie, najsuchšie a najveternejšie miesto na Zemi. Ako spomenuli výskumníci, v rámci tohto kontinentu sa nachádza približne 70% pozemskej sladkej vody, zamrznutej v masívnych ľadovcoch. Výskumníci starostlivo monitorujú klimatické zmeny v tomto regióne pomocou výskumných staníc, ktoré sa nachádzajú hlavne v pobrežných oblastiach. Srdce ľadového kontinentu má však len štyri výskumné stanice, pričom dlhodobé klimatické dáta poskytujú len dve.
V rámci novej štúdie výskumníci zozbierali dáta od 90. rokov minulého storočia po súčasnosť. Dáta zbierali z výskumných staníc Dome Fuji, Relay a Mizuho. Celkovo vytvorili dataset, ktorý sleduje teplotné zmeny od roku 1993 až do roku 2022. Priemer zmien teplôt naznačuje, že všetky sledovacie stanice zaznamenali oteplenie o 0,45 až 0,72 stupňa za desať rokov.
Následne výskumníci analyzovali meteorologické a oceánske dáta. Tu sa ukázalo, že nárast teploty v jadre východnej Antarktídy súhlasí s nárastom teplôt v južnej časti Indického oceánu. Tieto zmeny vedú ku zmenám atmosférických cirkulačných vzorcov a transportujú teplý vzduch do srdca východnej Antarktídy.
Neprehliadni
Súčasné klimatické modely tento proces otepľovania nezachytávajú. To znamená, že predpovede o tom, ako sa bude ľad Antarktídy meniť, sú nepresné.
“Hoci vo vnútrozemí sa prejavuje rýchle otepľovanie, pobrežné stanice ešte nezaznamenali štatisticky významné trendy otepľovania. Avšak, zosilnené prúdenie teplého vzduchu počas 30 rokov naznačuje, že viditeľné oteplenie a povrchové topenie by čoskoro mohli dosiahnuť pobrežné oblasti, ako je stanica Syowa,” hovorí Kurita.
Autori štúdie vysvetľujú, že takzvané oceánske fronty, teda oblasti, kde sa stretáva teplá a chladná oceánska voda, vytvárajú ostré teplotné hranice v južnej časti Indického oceánu. Dôsledkom globálneho otepľovania sa však voda zohrieva nerovnomerne. To vedie k ešte silnejším atmosférickým zmenám. Silnejšie oceánske fronty vedú k častejším búrkam a atmosférickým zmenám. Vytvára to dipólový vzorec s nizkotlakovou sústavou v stredných zemepisných šírkach a vysokotlakových systémov nad Antarktídou. Tieto tlakové rozdiely ťahajú teplý vzduch smerom na juh a presúvajú ho hlboko do antarktického kontinentu.
Situáciu nemôžeme podceňovať
Nová štúdia je prvou, ktorá ponúka naozaj detailný pohľad na to, čo sa deje hlboko vo východnej Antarktíde. Výskumníci dokázali nielen to, že sa v srdci tohto regiónu ľad roztápa rýchlejšie, no zároveň ukázali aj mechanizmy, ktoré za toto roztápanie zodpovedajú.
Globálne otepľovanie sa už stalo hrozbou, ktorú si nemôžeme dovoliť ignorovať. Antarktída sa mení rapídnym tempom a tieto zmeny prispievajú k dvíhaniu morských hladín, čo už dnes ohrozuje pobrežné oblasti. Zároveň vedci varujú, že katastrofa môže prísť skôr, ako si to uvedomujeme.
Antarktída je totiž komplexný systém, ktorý má svoj “bod zlomu”. V praxi to znamená, že keď zmeny dosiahnu určité hranice, celý systém sa už automaticky preklopí do nového stavu. V prípade Antarktídy sa po dosiahnutí určitého momentu v procese roztápania ľadu bude ľad ďalej topiť, bez ohľadu na podmienky.
