Antarktída prechádza rapídnymi zmenami, ktoré bude cítiť celý svet, varujú vedci
Výskumníci pozorujú, že Antarktída prechádza rapídnymi zmenami, ktoré podľa nich pocíti celý svet.
Antarktída sa desaťročia vnímala ako vzdialené a nemeniace sa prostredie. Ako ale informuje portál Science Alert, takto to naďalej nebude. Výskum potvrdil náhle zmeny na tomto ľadovom kontinente, ktoré budeme cítiť.
Autori štúdie vysvetľujú, že Antarktída a priľahlý Južný oceán prechádzajú rapídnymi zmenami, ktoré vyvolávajú u výskumníkov znepokojenie. Ide o úbytok morského ľadu a čoraz rýchlejšie roztápanie takzvaných šelfových ľadovcov, ktoré plávajú v Južnom oceáne. Rovnako výskumníci pozorujú aj to, že ľadové príkrovy sa dostávajú k bodom zlomu a dôležité oceánske prúdy spomaľujú.
“Tieto rapídne zmeny prebiehajú aj dnes a odhadujeme, že sa do budúcna ešte viac zintenzívnia,” hovoria autori štúdie.
Výskumníci si všimli tieto náhle zmeny, keď pracovali na Antarktíde. Hovoria, že zmeny môžu ohroziť domácich živočíchov, známych a aj tých menej známych. Výskumníci zároveň dodávajú, že to, čo dnes prebieha na Antarktíde, má potenciál ovplyvniť celý svet po celé generácie. Zmeny môžu viesť k dvíhaniu morských hladín a extrémnym zmenám v klimatickom systéme.
Rapídne zmeny
Vedci definujú náhlu zmenu ako klimatický alebo environmentálny posun, ktorý nastáva oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo. Náhla zmena je znepokojujúca, pretože sa môže sama zosilňovať. Napríklad, topenie morského ľadu umožňuje oceánom rýchlejšie sa otepľovať, čo roztápa ešte viac morského ľadu. Keď sa raz spustí, môže byť náročné alebo dokonca nemožné zvrátiť ju v časovom horizonte, ktorý má pre ľudí zmysel.
“Hoci je bežné predpokladať, že postupné otepľovanie sa prejaví postupnou zmenou, v Antarktíde vidíme niečo celkom iné. Počas uplynulých desaťročí mala antarktická príroda celkovo oveľa miernejšiu odozvu na klimatické zmeny spôsobené človekom v porovnaní s Arktídou. Približne pred desiatimi rokmi však začali nastávať oveľa prudšie zmeny,” hovoria autori štúdie.
Prirodzené systémy Antarktídy sú úzko previazané. Ak sa naruší jeden systém, môže nastať kaskádové zlyhanie aj ostatných systémov. Morský ľad okolo Antarktídy dramaticky ubúda už od roku 2014. Dnes antarktický morský ľad ubúda dvakrát tak rýchlo, ako ľad v arktickej oblasti. Výskumníci varujú, že ide o zmeny, ktoré nemajú obdobu a nachádzajú sa ďaleko za prirodzenou premenlivosťou posledných storočí.
Neprehliadni
Dôsledky sú ďalekosiahle. Morský ľad má reflexný povrch s vysokou odrazivosťou. To znamená, že svetlo a teplo odráža späť do vesmíru. Keď je morského ľadu menej, tmavšie oceány absorbujú viac tepla. Cisárske tučniaky a iné druhy, ktoré sú odkázané na morský ľad ako na svoje prirodzené prostredie a miesto na rozmnožovanie, čelia reálnym hrozbám. Menej morského ľadu tiež znamená, že antarktické šelfové ľadovce sú viac vystavené vlnám.
Roztápanie ľadu zároveň spomaľuje aj cirkuláciu hlboko v oceáne okolo Antarktídy. Ide o systém hlbokých prúdov, ktoré označujeme ako Antarktická prevracajúca sa cirkulácia. Tento systém prúdov má dôležitú úlohu pri regulovaní klímy na Zemi tým, že absorbuje oxid uhličitý a distribuuje teplo.
Budúcnosť kontinentu
Autori štúdie hovoria, že jediný spôsob, ako by sme mohli zabrániť ďalším náhlym zmenám, je znížiť množstvo emisií dostatočne rýchlo na to, aby sme udržali otepľovanie do 1,5 stupňov Celzia. Ak by sa nám to aj podarilo, väčšina zmien na Antarktíde už prebieha. Znamená to, že prostredie Antarktídy sa môže natrvalo zmeniť, či sa nám to páči alebo nie.
“Vlády, podniky a pobrežné komunity sa musia pripraviť na budúcnosť náhlych zmien. To, čo sa stane v Antarktíde, tam nezostane. V stávke je veľmi veľa. Rozhodnutia, ktoré urobíme teraz, určia, či budeme čeliť budúcnosti s horšími dopadmi a nezvratnými zmenami, alebo budeme schopní zvládať zmeny, ktoré sú už nevyhnutné,” hovoria výskumníci.
Antarktída sa častokrát vníma ako symbol izolácie a nemennosti. Autori štúdie varujú, že tento obraz nemusí ostať nadlho.
