Výskumníci objavili tajomnú, 80 miliónov rokov starú krajinu ukrytú pod Antarktídou
„Výskumníci pomocou radaru odhalili prekvapivo plochý povrch pod Antarktídou. Tvrdia, že nám môže v budúcnosti pomôcť.
Výskumníci objavili stopy krajiny, ktorá bola vytvorená v časoch, kedy vo východnej Antarktíde ešte tiekli rieky. Výskum viedli vedci z Durham University, ktorí hovoria, že záskané poznatky nám môžu pomôcť lepšie odhadnúť, ako by mohol kontinent prichádzať o svoj ľad v budúcnosti.
Ako informuje portál Phys, výskumníci pomocou radarových meraní objavili pod ľadom doteraz nezmapované ploché povrchy, ktoré sa tiahnu územím o veľkosti 3 500 kilometrov. Predpokladá sa, že objavené povrchy boli kedysi dávno prepojené. Rovnako dáta naznačujú, že ich vytvorili pomerne veľké rieky pred približne 80-miliónmi rokov, keď sa východná Antarktída a Austrália rozdelili. Išlo o obdobie predtým, ako ľad pokryl Antarktídu, čo sa udialo približne pred 34-miliónmi rokov.
“Hovoríme o plochých povrchoch, ktoré sú ukryté pod hrubou vrstvou ľadu. Oddelené sú hlbokými kanálmi, ktoré usmerňujú rýchlo prúdiace ľadovce. Ľad nad týmito kanálmi sa pohybuje oveľa pomalšie,” hovoria autori štúdie.

Antarktída bez ľadu
Vplyvom globálneho otepľovania momentálne ubúda ľad na Antarktíde rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Ploché povrchy, ako tie objavené v rámci štúdie, slúžia ako bariéry pre prúdenie ľadu. Autori štúdie sa domnievajú, že práve podobné povrchy môžu slúžiť ako regulovanie miery roztápania ľadu.
Oblasť východnej Antarktídy má potenciál dvihnúť globálne hladiny morí a oceánov až o 52 metrov, ak by táto oblasť prišla o všetok svoj ľad. Výskumníci pracujú so sofistikovanými modelmi, ktoré im ponúkajú čo najpresnejší odhad toho, ako by sa ľad mohol v budúcnosti roztápať a aké by to mohlo mať globálne dopady. Pridanie nových informácií o plochých povrchoch by mohlo výskumníkom pomôcť tieto modely spresniť.
“Povrch ukrytý hlboko pod východoantarktickým kontinentálnym ľadovcom je jeden z najzáhadnejších nielen na Zemi, ale aj v celej Slnečnej sústave. Keď sme skúmali radarové zábery topografie v tomto regióne, prekvapilo nás, že sme odhalili pozoruhodne ploché povrchy takmer všade, kde sme sa pozreli,” vyjadril sa vedúci výskumu, doktor Guy Paxman.
Ide o povrchy, ktoré vydržali relatívne nepoškodené viac ako 30-miliónov rokov. To výskumníkom ukázalo, že časti kontinentálneho ľadovca dokázali prechovať, nie zvetrať, tieto prirodzené povrchy. Táto informácia rozširuje chápanie výskumníkov ohľadom prúdenia ľadu na hranici východnej Antarktídy.
Neprehliadni
Výskumníci objavili ploché povrchy pod približne 40% východoantarktického pobrežia, ktoré sa tiahne 3 500 kilometrov. Keďže sa povrchy dokázali udržať po dobu 30-miliónov rokov relatívne nedotknuté, naznačuje to, že v oblasti nepozorujeme intenzívne a selektívne zvetrávanie.

“Už roky nás zaujímala záhada, ktorú v tomto smere predstavujú fragmenty dôkazov o plochých povrchoch pod kontinentálnym ľadovcom Antarktídy. Naša práca konečne prináša poslednú časť skladačky a my vieme porozprávať celý príbeh. Vďaka odhaleným povrchom už vieme povedať ako sa tieto oblasti tvorili a ako dnes ovplyvňujú prúdenia ľadu. Dokonca si trúfame povedať, že vďaka nim dokážeme presnejšie predpovedať, ako sa v čoraz teplejšom svete bude Antarktída vyvíjať,” hovoria autori štúdie.
Nástroj na monitorovanie globálneho otepľovania
Hoci nám objav dáva lepšiu predstavu o tom, ako sa môže východná Antarktída ďalej vyvíjať, výskumníci potrebujú v rukách viac dôkazov. Vysvetľujú, že ďalším krokom v ich práci je získať vzorky hornín z týchto plochých povrchov. Vzorky nám pomôžu bližšie špecifikovať, kedy posledne horniny existovali bez ľadovej pokrývky. To ešte do väčšej miery môže pomôcť spresniť, ako sa ľad pohybuje okolo tejto obrovskej sekcie východnej Antarktídy.
Už dnes riziko dvíhajúcich sa morských hladín ohrozuje pobrežné komunity. Odhaduje sa, že toto riziko sa bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať, ak nenájdeme spôsob, ako sa efektívne s globálnym otepľovaním vysporiadať. Hoci presnejšie modely nijak neriešia množstvo skleníkových plynov v atmosfére, mať spoľahlivé predikcie je v mnohých ohľadoch na nezaplatenie.