Jeden balíček čipsov denne nemusí byť taký nevinný, ako vyzerá. Vedci zistili, čo môže spraviť s tvojou pozornosťou
Jeden balíček čipsov denne nemusí byť len nevinná drobnosť. Štúdia naznačuje, že ultra spracované potraviny sa môžu spájať s horšou pozornosťou aj vtedy, keď inak ješ pomerne zdravo.
Jeden balíček čipsov denne neznie ako katastrofa. Neznie to ako niečo, čo by malo rozhodovať o tom, či sa dokážeš sústrediť pri práci, čítaní alebo bežnom rozhovore. Nová austrálska štúdia však naznačuje, že už 10 percent ultra spracovaných potravín navyše v jedálničku sa spája s merateľným poklesom pozornosti, dokonca aj vtedy, keď človek inak jedáva pomerne zdravo.
Vedci z Monash University, University of São Paulo a Deakin University sledovali viac ako 2 100 dospelých Austrálčanov bez demencie a narazili na zaujímavýdetail. Nestačí sa pozerať len na cukor, tuk, soľ alebo kalórie. Pri ultra spracovaných potravinách môže byť problémom aj samotný výrobný proces, ktorý narúša prirodzenú štruktúru jedla a môže doň prinášať látky spájané so zápalom, horším metabolickým zdravím, cievami či črevným mikrobiómom.
Problém nie je len v tom, čo z jedálnička vytlačíš, ale aj v tom, čo doň pridáš
Na štúdii je zaujímavé najmä to, že výsledok nezmizol ani po zohľadnení celkovej kvality stravy. Inými slovami, nestačilo, že človek mal v jedálničku aj prvky stredomorskej diéty, teda veľa rastlinných potravín, zdravšie tuky či ryby. Ak zároveň prijímal viac ultra spracovaných potravín, horšie výsledky v testoch pozornosti sa stále ukazovali.
„Ultra spracovanie potravín často narúša prirodzenú štruktúru jedla a môže doň prinášať potenciálne škodlivé látky, napríklad umelé prísady alebo chemikálie vznikajúce pri spracovaní,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Dr. Barbara Cardoso z Monash University.
Pri čipsoch, sladkostiach či hotových jedlách nejde len o to, že z taniera vytlačia čerstvé potraviny. Problém môže byť aj v samotnom spracovaní. Takéto jedlá prechádzajú procesmi, ktoré menia ich pôvodnú štruktúru a môžu telo zaťažovať cez zápal, metabolizmus, cievy alebo črevný mikrobióm. Práve tieto cesty vedci spájajú aj s horším zdravím mozgu.
Vedci nenašli problém v pamäti. Ako prvá sa ukázala slabšia pozornosť
Zaujímavé je, že výskumníci nenašli jasný problém pri pamäti, ale pri pozornosti. To môže na prvý pohľad znieť menej vážne, no v skutočnosti ide o jednu zo základných funkcií mozgu. Ak sa horšie sústredíš, ťažšie sa učíš nové veci, pomalšie riešiš problémy a mozog má slabší základ aj na tvorbu spomienok.
Neprehliadni
Účastníci štúdie prijímali v priemere 40,6 percenta dennej energie z ultra spracovaných potravín. To je veľmi blízko austrálskemu priemeru, ktorý sa pohybuje okolo 42 percent. Nehovoríme teda o malej skupine ľudí s extrémnym jedálničkom, ale o stravovaní, ktoré sa v modernej spoločnosti stalo pomerne bežné.
Každých ďalších 10 percent ultra spracovaných potravín v jedálničku sa spájalo s horším výsledkom v testoch vizuálnej pozornosti a rýchlosti spracovania informácií. Autori štúdie to preložili do jednoduchého príkladu, približne to zodpovedá jednému štandardnému balíčku zemiakových čipsov denne. Neznamená to, že po jednom balíčku zrazu prestaneš rozmýšľať. Ukazuje to skôr to, že aj malé každodenné posuny v jedálničku môžu mať pri mozgu merateľný význam.
Ako môžu ultra spracované potraviny zasahovať mozog cez cievy, zápal a črevá
Mechanizmus zatiaľ nie je úplne jasný, no autori štúdie ukazujú na viacero ciest, ktorými môžu ultra spracované potraviny mozgu škodiť. Nejde len o soľ, cukor alebo tuk. Pri priemyselnom spracovaní sa mení prirodzená štruktúra jedla a v potravinách sa môžu objavovať látky ako bisfenoly, ftaláty či akrylamid, ktoré vedci spájajú s nepriaznivými účinkami na nervový systém.
Druhá cesta vedie cez metabolizmus a cievy. Ultra spracované potraviny sa spájajú s vyšším rizikom obezity, cukrovky, vysokého krvného tlaku či zvýšeného LDL cholesterolu. To nie sú len čísla z preventívnej prehliadky. Ak sa zhoršuje stav ciev, horšie zásobovanie môže pocítiť aj mozog, najmä oblasti zodpovedné za pozornosť, plánovanie a rýchle spracovanie informácií.
„Pre lepšiu predstavu, 10-percentné zvýšenie príjmu ultra spracovaných potravín približne zodpovedá tomu, ako keby si si do každodenného jedálnička pridal jeden štandardný balíček zemiakových čipsov,“ vysvetľuje Dr. Barbara Cardoso.
Jeden balíček čipsov nepôsobí ako veľké rozhodnutie. Lenže ak sa z podobných potravín stane denná rutina, ich podiel v jedálničku rastie nenápadne. A podľa tejto štúdie sa práve takýto nárast spájal s horšou pozornosťou a pomalším spracovaním vizuálnych informácií.
Nie každé jedlo s podobnými živinami pôsobí na telo rovnako. Rozhoduje aj spôsob výroby
Pri jedle sa často pozeráme najmä na tabuľku výživových hodnôt. Koľko má kalórií, cukru, tuku alebo soli. Lenže táto štúdia naznačuje, že pri mozgu môže rozhodovať aj niečo, čo na etikete nevidíš na prvý pohľad. Nie je jedno, či jedlo vzniklo varením zo základných surovín, alebo prešlo sériou priemyselných úprav, pri ktorých sa mení jeho štruktúra, chuť, trvanlivosť aj spôsob, akým naň telo reaguje.
Autori zároveň upozorňujú na dôležitú hranicu. V tejto štúdii nenašli jasnú súvislosť medzi ultra spracovanými potravinami a horšou pamäťou. Problém sa ukázal najmä pri pozornosti a rýchlosti spracovania informácií. To však nie je zanedbateľný detail, pretože pozornosť je brána, cez ktorú prechádza učenie, rozhodovanie aj vytváranie nových spomienok.
Inými slovami, nejde o to, že jeden balíček čipsov ti z večera do rána zničí mozog. Takto štúdia nefunguje. Skôr ukazuje, že keď sa ultra spracované potraviny stanú bežnou súčasťou každého dňa, ich vplyv sa môže skladať potichu a nenápadne. Najprv to nemusí vyzerať ako veľký problém. Len sa o trochu horšie sústredíš, pomalšie spracuješ informácie a ťažšie udržíš pozornosť tam, kde si ju predtým udržal automaticky.
