Zdravá strava nemusí stačiť, ak k nej pridávaš tieto potraviny. Vedci ich spojili s horšou pozornosťou
Ultraspracované potraviny môžu súvisieť s horšou pozornosťou aj u ľudí, ktorí inak jedia zdravo.
Nie všetko, čo môže škodiť mozgu, musí na prvý pohľad vyzerať ako extrémne nezdravý jedálniček. Nový výskum z Austrálie ukazuje, že problémom môže byť aj nenápadné každodenné pridávanie ultraspracovaných potravín, napríklad balených snackov, sladených nápojov či hotových jedál.
Vedci z Monash University, University of São Paulo a Deakin University analyzovali stravu a kognitívne výsledky viac ako 2 100 dospelých ľudí stredného a vyššieho veku bez demencie. Zistili, že zvýšenie príjmu ultraspracovaných potravín o 10 percent, čo autori prirovnávajú približne k jednému bežnému balíku čipsov denne, bolo spojené s merateľne horšou pozornosťou.
Desať percent znamená približne jeden balík čipsov denne
Tých 10 percent pritom nie je tak veľa, ako sa môže zdať. Autori štúdie to prepočítali približne na 150 gramov jedla denne, čo zodpovedá jednému bežnému balíku zemiakových čipsov. Neznamená to teda obrovskú zmenu jedálnička zo dňa na deň, ale skôr nenápadný denný návyk, ktorý sa môže časom nazbierať.
Do tejto kategórie pritom nepatria len čipsy. Ultraspracované potraviny zahŕňajú aj sladené nápoje, balené sušienky, hotové jedlá, instantné výrobky či rôzne snacky, ktoré majú dlhý zoznam prísad a často sa len málo podobajú na pôvodnú surovinu.
Účastníci štúdie získavali v priemere 41 percent dennej energie práve z ultraspracovaných potravín. To nie je okrajový problém malej skupiny ľudí. Je to takmer rovnaké číslo ako celonárodný austrálsky priemer, ktorý sa pohybuje okolo 42 percent.
Neprehliadni
Zdravá strava nemusí problém úplne vymazať, ak sa k nej pridajú priemyselne spracované jedlá
Najprekvapivejšie zistenie? Táto súvislosť sa ukázala aj u ľudí, ktorí inak jedli relatívne zdravo. Dokonca aj tí, ktorí sa držali stredomorskej diéty, známej svojimi pozitívnymi účinkami na mozog, mali horšie výsledky v testoch pozornosti, keď konzumovali viac priemyselne upravených potravín.
„Zjednodušene povedané, pri každom 10-percentnom zvýšení príjmu ultraspracovaných potravín sme zaznamenali jasný a merateľný pokles schopnosti sústrediť sa. V praxi to znamenalo horšie výsledky v štandardizovaných testoch, ktoré merali vizuálnu pozornosť a rýchlosť spracovania informácií,“ hovorí hlavná autorka štúdie Dr. Barbara Cardoso.
Výskumníci tým upozorňujú, že pri strave nemusí ísť len o to, či človek prijíma dosť zdravých potravín. Dôležité môže byť aj to, koľko jedla v jeho jedálničku prešlo intenzívnym priemyselným spracovaním. Inými slovami, problém nemusí byť iba v tom, čo v jedálničku chýba, ale aj v tom, čo sa doň pravidelne pridáva.
Jedlo môže vyzerať normálne, no priemyselné spracovanie mení jeho účinok na telo
Priemyselné spracovanie nemení len chuť, farbu alebo trvanlivosť jedla. Často mení aj jeho prirodzenú štruktúru, teda spôsob, akým sú v potravine uložené vláknina, tuky, cukry, bielkoviny a ďalšie látky. Telo potom takéto jedlo nemusí spracúvať rovnako, ako keby išlo o pôvodnú surovinu, napríklad zemiak, obilninu, ovocie alebo mäso.
Problémom môžu byť aj látky, ktoré sa do jedla dostávajú pri výrobe, balení alebo tepelnej úprave. Vedci spomínajú napríklad bisfenoly, ftaláty či akrylamid. Nejde teda len o to, že v takomto jedle môže byť viac soli, cukru alebo tuku. Otázkou je aj to, čo sa s potravinou stane počas výroby a aké chemické stopy si z nej telo odnesie.
Ultraspracované potraviny zároveň súvisia s vyšším rizikom chorôb, ktoré mozgu škodia nepriamo. Patrí sem cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita či zvýšený LDL cholesterol. Tieto problémy zhoršujú stav ciev, metabolizmus aj zápalové procesy v tele a patria medzi hlavné rizikové faktory demencie. Podľa autorov štúdie sa takéto kardiometabolické riziká podieľajú približne na 12 percentách všetkých prípadov demencie vo svete.
Pamäť sa v testoch nezhoršila. Horšie výsledky sa ukázali pri pozornosti
Zaujímavé je, že výskum nenašiel jasnú súvislosť medzi vyšším príjmom ultraspracovaných potravín a horšou pamäťou. Najvýraznejší rozdiel sa ukázal pri pozornosti a rýchlosti spracovania informácií, teda pri schopnosti sústrediť sa, zachytiť vizuálny podnet a rýchlo naň reagovať.
Pozornosť funguje ako vstupná brána pre ďalšie mozgové procesy. Ak sa nevieš poriadne sústrediť, horšie sa učíš, pomalšie riešiš problém a mozog má menej kvalitný „materiál“, z ktorého si následne vytvára spomienky. Vedci preto pripúšťajú, že zmeny v pozornosti môžu prichádzať skôr než viditeľnejšie problémy s pamäťou, hoci na potvrdenie tejto súvislosti budú potrebné ďalšie výskumy.
Črevná mikrobiota môže byť jednou z ciest, cez ktorú spracované jedlá pôsobia na mozog
Mechanizmus, ktorým môžu ultraspracované potraviny súvisieť s horším fungovaním mozgu, je zložitý. Autori štúdie upozorňujú napríklad na emulgátory, konzervačné látky, farbivá a zlúčeniny vznikajúce pri spracovaní potravín. Podľa výskumov na zvieratách môžu tieto látky narúšať črevnú mikrobiotu, teda spoločenstvo baktérií a ďalších mikroorganizmov, ktoré žijú v tráviacom trakte.
Ak sa toto prostredie naruší, môže sa znížiť tvorba prospešných mastných kyselín s krátkym reťazcom, zvýšiť priepustnosť čriev a podporiť pretrvávajúci zápal. Tieto zmeny môžu následne ovplyvniť aj komunikáciu medzi črevom a mozgom, narušiť prenos nervových signálov, aktivovať mikrogliu a spustiť neurozápal. Vedci však zároveň upozorňujú, že ide o možné vysvetlenia, ktoré treba ďalej overiť.
Problém nebol jeden snack, ale jedálniček, v ktorom sa takéto potraviny hromadia
Najsilnejšia súvislosť sa ukázala u ľudí s najvyšším príjmom ultraspracovaných potravín. Tieto výrobky u nich tvorili viac ako 28 percent z celkového množstva jedla podľa hmotnosti.
Výsledky preto netreba čítať tak, že jeden balíček čipsov je okamžitá katastrofa pre mozog. Štúdia navyše ukazuje súvislosť, nie priamy dôkaz príčiny a následku. Podstatnejšie je, čo sa deje vtedy, keď sa z podobných potravín stane každodenná rutina.
