Tento obľúbený typ jedla medzi mladými vedci spojili s vyšším rizikom obezity v staršom veku. Riziko môže byť aj viac než dvojnásobné
Ultra spracované potraviny zvyšujú u tínedžerov riziko nadváhy a obezity. Veľká analýza ukázala, že pri vysokej konzumácii môže byť riziko aj viac než dvojnásobné.
Keď sa hovorí o obezite u mladých ľudí, často sa rieši pohyb, mobil, počítač alebo genetika. Oveľa menej sa však hovorí o tom, akú veľkú rolu hrá jedlo, ktoré vyzerá nenápadne, je lacné, rýchlo dostupné a tínedžeri po ňom siahajú prakticky každý deň.
Nová analýza údajov od 155-tisíc mladých ľudí vo veku od 10 do 19 rokov ukázala, že nejde o malý detail. Tínedžeri, ktorí konzumujú viac takzvaných ultra-spracovaných potravín, majú o 63 percent vyššie riziko nadváhy alebo obezity v porovnaní s rovesníkmi, ktorí ich jedia menej.
Najčerstvejšie dáta ukazujú, že problém sa ešte zhoršuje
Vedci spojili 23 štúdií zo 16 krajín, ktoré sledovali mladých ľudí v rokoch 2008 až 2025. Už z celkových dát bolo jasné, že medzi ultra-spracovanými potravinami a obezitou existuje výrazná súvislosť. Najnovšie štúdie však ukázali, že tento vzťah môže byť ešte silnejší, než sa doteraz zdalo.
V prácach z rokov 2024 a 2025 mali mladí ľudia s vysokou konzumáciou ultra-spracovaných potravín viac ako dvojnásobné riziko nadváhy alebo obezity. To už nie je malý rozdiel, ale číslo, ktoré ukazuje, že tento typ stravy môže mať na mladý organizmus silnejší vplyv, než si veľa ľudí pripúšťa.
Podobný výsledok sa objavil v Afrike, Ázii, Európe, Severnej Amerike aj Južnej Amerike. Nejde teda o problém jednej krajiny ani jedného typu jedálnička. Tento vzorec sa opakuje prakticky všade.
Neprehliadni
Ultra-spracované potraviny nie sú len „nezdravé jedlo“
Pod pojmom ultra-spracované potraviny si netreba predstaviť len fastfood. Ide o priemyselne vyrábané produkty, ktoré vznikajú prevažne z extrahovaných, upravených alebo syntetických zložiek. Často obsahujú veľa pridaného cukru, soli, nezdravých tukov a rôznych prísad, ktoré majú zlepšiť chuť, farbu, vôňu alebo trvanlivosť.
Patria sem napríklad sladené nápoje, chipsy, cukrovinky, hotové jedlá do mikrovlnky či časť baleného pečiva z obchodov, ale aj spracované mäsové výrobky, ako sú párky, salámy alebo rôzne snacky. Problémom nie je len to, že takýchto jedál jeme veľa. Problém je aj v tom, že postupne vytláčajú bežné potraviny, ktoré telo naozaj potrebuje.
V tínedžerskom veku sa nerozhoduje len o váhe, ale aj o budúcom zdraví
Nadváha a obezita v období dospievania nie sú len estetickou témou. Práve v tomto veku sa môže začať rozbiehať problém, ktorý sa neskôr pretaví do cukrovky 2. typu, vysokého cholesterolu, vysokého krvného tlaku alebo metabolického syndrómu.
Telo tínedžera sa ešte vyvíja, mení sa hormonálne nastavenie, apetít aj návyky. Keď sa do toho pridá strava postavená na produktoch, ktoré sú lacné, chutné, rýchle a navrhnuté tak, aby si ich chcel jesť znova, vzniká kombinácia, s ktorou sa bojuje len ťažko. Nie je to len o slabej vôli. Je to aj o prostredí, ktoré takúto stravu tlačí mladým ľuďom prakticky na každom kroku.
„Vyššia konzumácia ultra-spracovaných potravín je spojená s podstatne zvýšeným rizikom nadváhy a obezity u mladistvých, čo zdôrazňuje potrebu včasných diétnych intervencií,“ uvádza štúdia publikovaná v časopise PLOS One.
Odborníci upozorňujú, že bez zmeny stravy sa problém len prehĺbi
Autori výskumu upozorňujú, že verejné zdravotníctvo by sa malo viac sústrediť na obmedzenie ultra-spracovaných potravín medzi mladými ľuďmi. V praxi to znamená viac než len rady typu „jedz zdravšie“. Hovorí sa o vzdelávaní, lepšej dostupnosti kvalitného jedla, ale aj o opatreniach, ktoré by obmedzili vplyv lacných a agresívne propagovaných výrobkov.
„Zlepšovanie výživy mladistvých dnes je nevyhnutné na ochranu dlhodobého zdravia populácie a znižovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť spojených s ochoreniami súvisiacimi s obezitou,“ dodávajú výskumníci.
Aj tieto výsledky však treba čítať triezvo. Vedci síce vidia jasný vzťah medzi vyššou konzumáciou ultra-spracovaných potravín a vyšším rizikom nadváhy či obezity, no z tohto typu výskumu sa nedá vyhlásiť, že práve tieto potraviny sú jedinou priamou príčinou. Rolu môže hrať aj celkový životný štýl, pohyb, rodinné prostredie či to, ako jednotlivé štúdie hodnotili samotnú stravu a telesnú hmotnosť.
Na druhej strane treba povedať, že keď sa podobný výsledok opakuje v desiatkach štúdií a v rôznych častiach sveta, už to nepôsobí ako šum v dátach. Skôr ako nepríjemný signál, že jedálniček mladých ľudí môže ich zdravie poškodzovať skôr a výraznejšie, než si mnohí doteraz pripúšťali.
