Menej tuku nemusí znamenať viac zdravia. Vedci zistili, čo sa stane, keď tukové tkanivo prestane fungovať
Tukové tkanivo nie je len zásobáreň energie. Vedci ukázali, že keď sa pokazí alebo začne miznúť, môže spustiť cukrovku, stukovatenie pečene aj hormonálne problémy.
Obezita aj nadváha sú vnímané negatívne. A nie bez dôvodu. Priveľa tuku telu škodí a organizmus tým trpí viacerými spôsobmi. Človek sa skôr zadýcha, ťažšie sa hýbe a aj bežné každodenné úkony ho stoja viac síl. Lenže ako to už býva, svet nie je čiernobiely. A presne to platí aj pri telesnom tuku.
Nedávny výskum ukazuje, že tukové tkanivo má v organizme nezastupiteľnú úlohu. Nie je to len pasívna zásobáreň energie, po ktorej telo siahne v núdzi. Tukové bunky, teda adipocyty, sa podieľajú na udržiavaní metabolickej rovnováhy a výrazne zasahujú aj do hormonálnej regulácie.
Telo si pritom udržiava viacero typov tukového tkaniva, pričom každé má trochu inú funkciu. Príliš veľa tuku, čo je typické pri obezite, zvyšuje riziko cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, vysokého tlaku či poškodenia pečene. Menej sa však hovorí o tom, že aj opačný extrém môže byť nebezpečný. Ak telo stráca tuk na nesprávnych miestach alebo tukové tkanivo nefunguje tak, ako má, následky môžu byť rovnako vážne.
Tukové tkanivo neukladá len energiu, drží metabolizmus pokope
Jedným z príkladov je zriedkavá genetická porucha nazývaná familiárna parciálna lipodystrofia typu 2, skrátene FPLD2. Pri nej dochádza k abnormálnej strate tuku a jeho presúvaniu do iných častí tela, čo následne spúšťa vážne metabolické problémy. Objavuje sa zvýšená hladina cukru v krvi, poruchy metabolizmu tukov aj hormonálna nerovnováha. Inak povedané, aj človek, ktorý nepôsobí obézne, môže mať vážne narušený metabolizmus.
Práve tento paradox zaujal profesorku Elif Oral z oddelenia metabolizmu, endokrinológie a diabetológie. V spolupráci s profesorom Ormondom MacDougaldom, doktorandkou Jessicou Maung a ďalšími odborníkmi sa snažila pochopiť, prečo tukové bunky v niektorých prípadoch jednoducho prestanú fungovať.
Neprehliadni
Vedci preto vytvorili myší model, v ktorom cielene vypli gén lamin A/C. Ide o ten istý gén, ktorý býva poškodený aj u ľudí s FPLD2. Analýza tkaniva z tohto modelu, ale aj vzoriek od pacientov, odhalila rozsiahle poruchy v činnosti génov, ktoré riadia spracovanie lipidov. Tukové bunky postupne strácajú schopnosť bezpečne ukladať tuk, prepínajú sa do zápalového režimu a ich mitochondrie, teda bunkové elektrárne, prestávajú fungovať správne.
A práve tu sa ukazuje, prečo je zdravé tukové tkanivo pre telo také dôležité. Keď začne zlyhávať, organizmus stráca kontrolu nad tým, ako narába s tukmi v krvi a ako vytvára dôležité hormonálne signály. Výsledkom môže byť cukrovka, stukovatenie pečene alebo chronický zápal. Výskum tak naznačuje, že tukové tkanivo má pri metabolických ochoreniach oveľa väčší význam, než sa doteraz predpokladalo.
Zdravý tuk nemusí byť problém. Problém je, keď tukové bunky prestanú fungovať
Podľa profesorky Oral sa tým otvára aj nový pohľad na liečbu metabolických ochorení. Tuk totiž nie je automaticky nepriateľ, ale dôležitý orgán, ktorého zdravie rozhoduje o tom, či bude metabolizmus fungovať správne.
„Ľudia si často myslia, že menej tuku znamená automaticky viac zdravia. Lenže bez zdravého tukového tkaniva sa metabolizmus môže rozpadnúť,“ upozorňuje vedkyňa.
Zistenia tak dávajú vedcom pevnejšiu oporu pri vývoji nových terapií, či už cez obnovu funkcie tukových buniek, podporu ich zdravia alebo spomalenie ich degradácie. Takéto prístupy by mohli pomôcť najmä pri ochoreniach, pri ktorých telo prichádza o tukové tkanivo alebo o jeho funkciu.
V širšom pohľade to mení aj to, ako sa pozeráme na vlastné telo. Tuk sa často redukuje len na estetický problém, no realita je zložitejšia. Jeho nadmerné množstvo škodí, no škodiť môže aj to, keď tukové tkanivo mizne alebo sa pokazí. Telo jednoducho potrebuje zdravé tukové tkanivo, aby dokázalo udržať metabolickú rovnováhu. A práve v tom je celý háčik. Nejde len o to, koľko tuku máš, ale v akom stave ten tuk je.
