Rusko má nový problém. Ukrajina úspešne otestovala vlastnú balistickú raketu
Ukrajina úspešne otestovala vlastnú balistickú raketu. Sapsan má mať dosah až 500 km.
Ukrajina úspešne otestovala balistickú raketu vlastnej výroby, ktorá pri skúške zasiahla určený cieľ. Bývalý minister obrany Mykhailo Fedorov to potvrdil 6. augusta v rozhovore so Serhijom Sternenkom. Podľa neho sa Ukrajina nemôže spoliehať iba na systémy Patriot a zostreľovanie prichádzajúcich ruských rakiet. Chce mať aj možnosť zaútočiť priamo na miesto, z ktorého protivník raketu odpálil.
Fedorov názov testovanej rakety neprezradil. Jedným z možných kandidátov je 1KR1 Sapsan, známy aj ako Hrim-2, na ktorom Ukrajina pracuje už od roku 2007. Nie je však jediným balistickým projektom v krajine, preto zatiaľ nemožno tvrdiť, že júlový zásah patril práve jemu.
Testovanie sa tým ešte nekončí. Fedorov uviedol, že raketu čakajú ďalšie skúšky a až po nich by mala prísť na rad jej bojová premiéra. Podobne sa 6. augusta vyjadril aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho doterajšie testy ukázali, že domáce balistické rakety majú potenciál, teraz ich však treba dotiahnuť do stavu, aby ich armáda mohla reálne nasadiť.
Ak ide o Sapsan, dôležitý je jeho motor
Sapsan začal vznikať ešte v roku 2007, keď konštrukčná kancelária Pivdenne dostala technické zadanie a prvých približne 12 miliónov dolárov. Do roku 2018 vznikla maketa odpaľovacieho systému, demonštrátor kazetovej hlavice aj inžiniersky prototyp rakety.
Fedorov o projekte, ktorý Ukrajina tento rok skúšala, povedal, že sa približne desať rokov nepodarilo dostať k použiteľnému výsledku. Spomenul zle nastavené technické zadanie a nevhodný tím. Keďže však raketu nepomenoval, nemožno tieto problémy automaticky pripísať Sapsanu.
Neprehliadni
Ak by testovanou raketou bol Sapsan, jeho výhodou má byť jednostupňový motor na tuhé palivo. Raketu netreba pred štartom zdĺhavo tankovať, čo skracuje prípravu na odpálenie. Pri útoku na mobilný cieľ môže práve tento čas rozhodnúť, či ho raketa ešte zastihne na mieste.
Pri mobilných odpaľovačoch rozhoduje rýchlosť celého reťazca od zistenia polohy až po odpálenie rakety. Ak trvá príprava príliš dlho, cieľ jednoducho zmení pozíciu.
Na Iskander nestačí mať len rýchlu raketu
Fedorov tvrdí, že najúčinnejšie je udrieť priamo na miesto, odkiaľ Rusi raketu odpálili. Podľa jeho odhadu by takýto zásah mal približne 90-percentnú šancu zlikvidovať obsluhu odpaľovača. Toto číslo však bližšie nepodložil.
V praxi je takáto úloha oveľa náročnejšia. Ruský Iskander-M používa mobilné vozidlo TEL, ktoré raketu prepravuje, vztýči a odpáli. Po výstrele môže posádka miesto rýchlo opustiť.
Ukrajina preto musí čo najskôr zachytiť štart, určiť polohu odpaľovača, dostať súradnice k vlastnej palebnej jednotke a vystreliť skôr, než sa ruské vozidlo presunie. Rozhoduje tak nielen rýchlosť rakety, ale celý reťazec od prieskumu po samotný výstrel. Drony, radary, satelitné snímky, dátové spojenie aj automatizované spracovanie informácií môžu byť v takomto scenári rovnako dôležité ako motor rakety.
Sapsan by bol bližšie k Iskanderu než k ATACMS
Zo známych údajov zo začiatku roka 2022 vyplýva, že Sapsan vznikal v dvoch verziách. Domáca konfigurácia s priemerom približne 900 mm mala mať dosah až 500 kilometrov. Menšia exportná verzia s priemerom 600 mm mala byť obmedzená približne na 280 kilometrov. Pri oboch sa počítalo s bojovou hlavicou s hmotnosťou okolo 500 kilogramov.
Ak tieto parametre zostali zachované, Sapsan je koncepčne bližšie k ruskému Iskanderu-M než k americkému ATACMS (pozn.: balistickú raketu ATACMS môžeš vidieť vo videu nižšie). Iskander patrí do rovnakej kategórie mobilných balistických systémov a jeho dosah sa pohybuje približne okolo 500 kilometrov.
This is ATACMS missile, they are very effective against Russian invaders to deliver „no escalation“ sanctions
Ukraine purchased from Turkey 70 M39 ATACMS ballistic missiles, 12 M270 multiple launch rocket systems that use GMLRS and ATACMS missiles, and tens of thousands of… pic.twitter.com/rlkrdwcoxK
— Slava 🇺🇦 (@Heroiam_Slava) August 8, 2026
ATACMS je takisto raketa na tuhé palivo a Ukrajina ju odpaľuje zo systémov HIMARS alebo M270, no podľa verzie dosahuje približne 300 kilometrov. Sapsan by teda na papieri ponúkol väčší dosah a podstatne ťažšiu hlavicu.
Vyrobiť balistickú raketu lacno je oveľa ťažšie než dron
Fedorov chce, aby sa do vývoja zapojilo viac konkurenčných výrobných tímov. Cieľom je zvýšiť produkciu a zraziť cenu. „Budúcnosť patrí lacným raketám, veľmi lacným raketám,“ povedal.
Pri balistických zbraniach je však „lacná“ relatívny pojem. Raketa potrebuje presný motor, odolnú konštrukciu, navigáciu, riadiacu elektroniku a výrobu s veľmi malými toleranciami. Pri vysokých rýchlostiach musí zvládnuť silné vibrácie, preťaženie aj tepelné namáhanie.
Fedorov teda pravdepodobne nehovorí o cenovej úrovni dronov typu Shahed. Skôr o tom, že balistické rakety nesmú zostať extrémne drahou muníciou vyrábanou po malých sériách. Ak ich chce Ukrajina používať pravidelne, musí ich vedieť produkovať vo väčšom množstve.
Presnosť rakety nemusí stáť iba na satelitnej navigácii
Fedorov pri budúcich raketách spomenul aj umelú inteligenciu. Nepovedal však, že ju používa testovaná raketa ani na čo konkrétne by mala slúžiť.
Pri moderných zbraniach môže AI pomáhať napríklad so spracovaním obrazu zo senzorov, rozpoznávaním cieľov alebo navigáciou tam, kde je satelitný signál rušený. Na ukrajinskom bojisku ide o dôležitú tému, pretože GPS a ďalšie GNSS systémy čelia intenzívnemu elektronickému boju.
Balistické rakety preto používajú najmä inerciálnu navigáciu a presnosť môžu zlepšovať ďalšie senzory. Či niečo podobné využíva Sapsan alebo raketa z júlového testu, zatiaľ nevieme.
Fedorov uviedol, že úspešná skúška prebehla 15. júla. Raketa podľa neho zasiahla cieľ „takmer bez akejkoľvek odchýlky od kurzu“. Nezverejnil však vzdialenosť, presnosť v metroch ani použitý spôsob navádzania. Práve tieto údaje by ukázali, ako ďaleko sa ukrajinský balistický program v skutočnosti dostal.
