Richard Zliechovský
22. januára 2026

Nové Iskandery aj improvizované strely RM-48U: Rusko mení taktiku raketových útokov na Ukrajinu

Rusko pri útokoch na Ukrajinu kombinuje nové rakety Iskander s improvizovanými strelami RM-48U, ktoré pôvodne neboli určené na boj. Táto stratégia má vyčerpať protivzdušnú obranu a zvýšiť tlak na Západ.

raketa strela zbran
Zdroj: Lepasik / depositphotos.com

Ruský raketový útok na Ukrajinu v noci z 20. na 21. januára 2026 nebol len ďalšou položkou v zozname bombardovaní. Ukázal, ako sa vojna posunula od hrubej sily k presne vypočítanému mixu technológie, improvizácie a psychologického tlaku. Nešlo len o to, čím Rusko udrelo, ale aj prečo zvolilo práve takúto kombináciu zbraní, informuje The War Zone.

Podľa ukrajinského letectva Rusko v priebehu jednej noci odpálilo 34 rakiet rôznych typov a vypustilo až 339 dronov. Väčšinu sa podarilo zničiť, no samotné zloženie útoku vyvolalo otázniky. Na oblohe sa stretli nové balistické rakety, hypersonické strely, staré systémy protivzdušnej obrany prerobené na útok na zem a zároveň munícia vyrobená len pred niekoľkými týždňami.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Nové rakety Iskander

Najviac pozornosti pritiahli správy o možnom nasadení novej verzie rakety Iskander. Pôvodný Iskander-M mal oficiálny dolet 500 kilometrov, no nová verzia, neoficiálne prezývaná Iskander-1000, mala podľa ukrajinských zdrojov zasiahnuť cieľ vo Vinnickej oblasti, hlboko vo vnútrozemí krajiny. Ak sa tieto informácie potvrdia, Rusko by získalo pozemnú raketu s doletom minimálne 1 000 kilometrov.

Takýto dosah by neznamenal len hrozbu pre Ukrajinu. Ide o jasný signál smerom k NATO. Rakety odpálené z územia Ruska alebo z Kaliningradu by dokázali zasiahnuť logistické uzly v Poľsku či Rumunsku bez potreby presúvať odpaľovacie systémy bližšie k hraniciam. Vojenský analytik Anton Truce to pre ruské médiá zhrnul slovami, že nový Iskander predstavuje „vážny operačný a politický argument“. V praxi ide o nástroj nátlaku, ktorý má v Európe vyvolať pochybnosti o ďalšej podpore Ukrajiny.

Situáciu však komplikuje fakt, že Ukrajina zároveň hlásila odpálenie hypersonickej strely Zircon z okupovaného Krymu. Zircon vznikol ako protilodná zbraň a podľa amerických zdrojov dosahuje rýchlosť až Mach 8. Už v roku 2024 sa objavili dôkazy o jeho použití proti pozemným cieľom. V chaose útoku sa preto nedá vylúčiť, že niektoré zásahy si obrancovia mylne pripísali Iskanderu-1000, hoci mohlo ísť o Zircon.

Najväčšie prekvapenie však priniesli trosky nájdené po útoku. Ukrajinská rozviedka po prvýkrát potvrdila použitie rakety RM-48U. Táto strela nikdy nevznikla ako bojová zbraň. Slúžila ako cvičný cieľ pre posádky systémov S-300 a S-400 a vychádzala zo starších rakiet po skončení ich životnosti. Na fragmentoch sa objavili jasné výrobné značky RM-48U.

Použitie takýchto rakiet nepôsobí len ako znak nedostatku. Ide o chladný ekonomický kalkul. Jedna RM-48U má hodnotu rádovo v tisícoch dolárov, zatiaľ čo interceptor zo systému Patriot stojí milióny. Každý takýto lacný „terč“ núti Ukrajinu míňať extrémne drahé strely. V roku 2026 sa táto ekonomická asymetria stala jedným z hlavných cieľov Ruska – vyčerpať západné zásoby protivzdušnej munície skôr, než ich Západ stihne doplniť.

„Ide o snahu zaplátať nedostatok klasických Iskanderov lacnými náhradami,“ hovorí analytik Oleksandr Kovalenko.

Vhodnejšia ako navnáda

Aj keby RM-48U niesla bojovú hlavicu, jej vojenská hodnota zostáva nízka. Dolet sa pohybuje medzi 30 a 120 kilometrami a presnosť nikdy nepatrila medzi jej silné stránky. Oveľa lepšie poslúži ako návnada, ktorá zahlcuje obranu a otvára priestor pre nebezpečnejšie zbrane.

Popri improvizovaných riešeniach sa však v tom istom útoku objavili aj úplne nové rakety. Medzi zostrelenými strelami sa nachádzal typ Kh-101 vyrobený v prvom štvrťroku 2026. To naznačuje systém „just-in-time“, kde rakety putujú do boja prakticky okamžite po opustení výrobnej linky. Tento prístup má však slabiny. Rýchla výroba obmedzuje testovanie a zvyšuje riziko porúch, čo vysvetľuje správy o ruských raketách, ktoré zlyhali alebo dopadli mimo cieľa. Zároveň ide o dôsledok sankcií a nepravidelných dodávok čipov, ktoré prichádzajú v malých vlnách cez tretie krajiny.

Osobitnú úlohu v útoku zohrali drony. Pomer 339 dronov na 34 rakiet nie je náhoda. Shahedy a Gerany neplnili len útočnú funkciu. Slúžili ako prieskumníci, ktoré nútili ukrajinskú protivzdušnú obranu zapnúť radary. V momente, keď sa radary „rozsvietili“, ruské systémy sa pokúsili tieto pozície zamerať ďalšími údermi. Tento koordinovaný postup pôsobí v roku 2026 výrazne prepracovanejšie než na začiatku vojny.

Celý útok tak ukazuje vojnu, kde sa stretáva technologický pokrok s improvizáciou a ekonomickým vyčerpávaním. Pre Ukrajinu pritom nehrá zásadnú rolu, či raketa vznikla pred mesiacom alebo pred desaťročiami. Rozhodujúci zostáva tlak, ktorý tento neustály mix zbraní vytvára na jej obranu aj civilné zázemie.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať