Ukrajina testuje nové FPV drony. Budú schopné zasiahnuť ciele hlboko za frontovou líniou
Nové drony otvoria ďalšiu kapitolu ofenzívnych a defenzívnych možností Ukrajiny.
FPV drony dnes patria k najpoužívanejším zbraniam vojny na Ukrajine. Na oboch stranách konfliktu operátori denne vypustia stovky, možno tisíce kusov. Väčšina z nich nesie jednoduché nálože určené proti pechote, niektoré však už dlhší čas útočia aj na obrnené vozidlá. Teraz sa objavil ďalší posun: Ukrajina testuje FPV drony, ktoré sú výrazne väčšie, ťažšie a silnejšie než všetko, čo sa doteraz masovo používalo.
Základom tejto myšlienky nie je nová zbraň, ale stará munícia. Ukrajinskí vojaci používajú 82 mm mínomety celé desaťročia a zásoby granátov sa počítajú na desaťtisíce kusov. Práve tie sa majú stať „nákladom“ nových dronov.
Doteraz útočné FPV drony najčastejšie niesli hlavice z RPG-7. Takýto projektil váži zvyčajne 3 až 4,5 kilogramu, vyrába sa vo veľkých množstvách a konštrukčne je jednoduchý. Po pripojení k FPV dronu sa z pôvodne neriadenej zbrane stáva presný nástroj na ničenie tankov, radarov alebo opevnených pozícií. Navyše ide o riešenie, ktoré stojí zlomok ceny moderných protitankových striel.
Ukrajina sa rozhodla zájsť ďalej
Podľa dostupných informácií spoločnosť Ukrainian Armor testuje FPV drony s pevným krídlom, ktoré dokážu niesť štandardné 82 mm mínometné granáty a neskôr aj 120 mm varianty. Najskôr príde na rad ľahšia verzia. Jeden 82 mm granát váži približne 3 až 4 kilogramy, čo je podobná hmotnosť ako pri RPG hlaviciach.
Rozdiel spočíva v samotnom drone. Kým klasické FPV drony využívajú štyri alebo viac rotorov, nový koncept stavil na pevné krídla. Tie vytvárajú vztlak bez neustáleho výkonu motorov, čo výrazne znižuje spotrebu energie. Výsledkom je vyššia rýchlosť a najmä dlhší dolet.
Neprehliadni
„Pevné krídlo umožňuje dosiahnuť niekoľkonásobne väčší dolet pri rovnakej hmotnosti nákladu,“ uvádzajú zdroje oboznámené s testovaním.
Presné čísla zatiaľ neexistujú, no niektoré odhady hovoria o päť- až desaťnásobnom dolete oproti bežným FPV dronom. To už znamená zásahy desiatky kilometrov za frontovou líniou. Tento prístup však prináša aj nové problémy.
Najväčšou slabinou dronov s pevným krídlom je tzv. problém posledných sto metrov. Kvadrokoptéra vie pred cieľom zastaviť, korigovať smer a presne trafiť napríklad poklop tanku alebo otvor v budove. Lietadlo s pevným krídlom musí útočiť v rýchlosti a nemá luxus „zastaviť sa“.
Vývojári preto pravdepodobne pracujú na pokročilom softvéri, ktorý dokáže v posledných sekundách letu jemne korigovať trajektóriu. Objavujú sa aj náznaky využitia automatického obrazového navádzania. Pri 15-kilogramovom granáte totiž rozhodujú metre. Ak nálož dopadne o päť metrov vedľa, účinok klesne dramaticky.
Ďalšou výzvou je elektronický boj. Väčší dolet znamená väčšiu vzdialenosť medzi operátorom a dronom, a teda aj vyššiu zraniteľnosť signálu. Pri letoch na 30 až 50 kilometrov sa už bez dodatočných riešení nezaobídeš.
V praxi to znamená buď použitie leteckého opakovača, teda ďalšieho dronu, ktorý preposiela signál, alebo prechod na autonómne navádzanie podľa GPS súradníc či obrazu cieľa. V tomto bode sa „ťažké FPV“ prestávajú podobať hračkárskym dronom a začínajú pripomínať lacné riadené strely.
Zaujímavý rozmer má aj logistika. Takzvaná „spiaca munícia“ dostáva nový zmysel. Mínometné granáty majú zabudované zapaľovače, ktoré sú navrhnuté na extrémne preťaženie pri výstrele z hlavne. Pri zhadzovaní z dronu by nefungovali spoľahlivo.
Ukrajinci preto vyvíjajú nové nárazové zapaľovače alebo 3D tlačené adaptéry, ktoré umožnia bezpečné použitie tejto munície. Vzniká tým úplne nový segment improvizovaného obranného priemyslu.
„Cieľom nie je revolúcia, ale efektívnejšie využitie existujúcich zdrojov,“ zaznelo z prostredia projektu.
Podceňovať netreba ani psychológiu
Významný je aj psychologický efekt. Je rozdiel, keď nad zákopom bzučí malý FPV dron, a keď sa blíži dvojmetrové lietadlo nesúce 120 mm granát. Takáto nálož má smrtiaci účinok črepín v okruhu desiatok metrov a priamy zásah prakticky likviduje celé opevnené stanovište.
Technické riešenie má aj svoje limity. Lietadlá s pevným krídlom potrebujú na štart katapult alebo krátku dráhu. Operátori už nebudú môcť štartovať „z ruky“ z lesa či z ruín. Budú potrebovať technické zázemie a vyššiu mobilitu, inak sa stanú cieľom odvetnej paľby.
Tieto drony pravdepodobne samy o sebe nerozhodnú vojnu. Ukazujú však, kam sa vývoj presúva a ako sa stará munícia mení na nový nástroj presných úderov hlboko za líniou frontu.
