Takto môže vyzerať apokalypsa: Výskumníci priviedli k životu desaťtisíce rokov staré mikróby, vrátane vírusov, proti ktorým nemáme imunitu
Výskumníci rozmrazili z aljašského permafrostu 40-tisíc rokov staré vírusy a iné mikróby.
Predstav si, že niekto otvorí mrazák, v ktorom niečo ležalo dlhšie, než existovala pyramída v Gíze. Presne to spravil tím geológov a biológov z University of Colorado Boulder. Z permafrostu, teda večne zamrznutej zmesi pôdy, ľadu a skál, ktorá pokrýva štvrtinu severnej pologule, prebudili mikroorganizmy staré až 40-tisíc rokov. A tie sa po dlhom spánku začali znovu hýbať, rásť a dýchať.
„Nie sú to žiadne mŕtve vzorky. Sú stále schopné žiť, rozmnožovať sa a rozkladať organickú hmotu na oxid uhličitý,“ hovorí hlavný autor štúdie Tristan Caro.
To, čo vedci urobili, znie ako sci-fi, no deje sa to v úplne reálnom prostredí. Permafrost je obrovské úložisko zvyškov zvierat, rastlín a miliónov baktérií, ktoré čas zapečatil do ľadu. A teraz, keď sa tento ľad v dôsledku otepľovania roztápa, začínajú sa prebúdzať aj jeho obyvatelia.
Prebudený život z ľadového cintorína
Tím výskumníkov sa vydal do Permafrostového tunela amerického armádneho zboru inžinierov pri Fairbanks na Aljaške. Ide o 350 metrov dlhý podzemný labyrint, v ktorom sa dá doslova kráčať cez čas. Zo stien tam trčia mamutie kosti aj kúsky dávnych rastlín. A podľa Carových slov to tam „smrdí ako pivnica, ktorú si nechal zavretú príliš dlho“.
Z tunela odobrali vzorky pôdy staré tisíce až desaťtisíce rokov a nechali ich pomaly rozmraziť. Pridali vodu, aby simulovali aljašské leto, a potom len čakali. Prvé mesiace sa nestalo takmer nič. Ale po polroku sa situácia zmenila. Kolónie baktérií začali rásť a dokonca vytvárali viditeľné štruktúry, tzv. biofilmy.
Vedci tvrdia, že tieto mikróby človeku neublížia, no držali ich v prísnych podmienkach. Nie preto, že by sa báli zombie baktérií, skôr preto, že chceli mať istotu, že staroveký ekosystém zostane pod kontrolou.
Neprehliadni
Zatiaľ čo mikróby vyzerajú neškodne, v permafroste sa ukrýva aj iné neznáme dedičstvo, paleovírusy, teda dávno zabudnuté vírusy, ktoré neboli v kontakte so žiadnym živým organizmom celé tisícročia. Väčšina z nich zrejme stratila infekčnú schopnosť, no niektoré môžu byť stále životaschopné.
Moderný človek voči nim nemá žiadnu imunitu, takže ak by sa podobné vírusy dostali späť do obehu, mohli by predstavovať úplne nový typ biologického rizika. Pravdepodobnosť je síce nízka, ale vedci tento aspekt sledujú s veľkou ostražitosťou.
Odpálená uhlíková bomba
Najväčšou hrozbou však nie sú samotné mikróby, ale to, čo produkujú. Keď sa permafrost roztopí, tieto drobné organizmy začnú rozkladať organickú hmotu, ktorá v pôde ležala tisíce rokov. Vtedy nastane uvoľňovanie oxidu uhličitého (CO₂) a metánu (CH₄), dvoch plynov, ktoré zásadne urýchľujú otepľovanie planéty.
A práve metán je ten, ktorý desí klimatológov najviac. V prvých dvadsiatich rokoch po vypustení je totiž 25 až 80-krát silnejší než oxid uhličitý. Stačí, aby sa z týchto mrazivých krajín uvoľnilo malé množstvo, a klimatická rovnováha sa začne nebezpečne nakláňať.
Permafrost v sebe pritom drží viac ako dvojnásobok uhlíka, než je v celej atmosfére Zeme. Ak sa uvoľní len časť, povedzme 10 až 20 %, znamenalo by to stovky miliárd ton uhlíka navyše, s ktorými klimatické modely doteraz ani nepočítali. Zistenie, že mikróby z dávnych čias sú stále živé a schopné produkovať skleníkové plyny, túto obrovskú „časovanú bombu“ robí ešte reálnejšou.
Caro vysvetľuje, že mikróby nezačnú produkovať plyny okamžite. Po rozmrazení im trvá niekoľko mesiacov, kým sa „preberú“. Ale ak budú arktické letá dlhšie, mikróby získajú viac času na aktivitu. Inými slovami, aj keď sa permafrost neroztopí celý, stačí pár horúcich sezón a proces sa rozbehne sám.
„Môžeš mať na Aljaške jeden extrémne horúci deň, ale oveľa nebezpečnejšie je, keď sa letná sezóna predlžuje. Teplo potom prenikne hlbšie a mikróby sa prebúdzajú aj tam, kde predtým spali v úplnom mraze,“ hovorí Caro.
Vedci zatiaľ skúmali len jedinú lokalitu, no permafrost sa tiahne naprieč Sibírou, Kanadou aj severom Európy. To znamená, že to, čo sa deje v jednom aljašskom tuneli, môže byť len začiatok globálneho efektu.
Ak by si chcel prežiť predstavu apokalypsy, nemusíš hneď myslieť na zombie či mimozemšťanov. Stačí, že sa naša planéta sama začne prebúdzať, spolu s dávno zabudnutými mikróbmi, ktoré len čakali, kým im ľudia konečne rozmrazia domov.
