Rusi experimentujú s holubmi ako špiónmi. Nemci zas chcú premeniť šváby na špiónov

Šváby s elektronikou a senzormi môžu pomáhať pri záchrane ľudí v troskách, no zároveň sa črtá aj ich využitie na nenápadný prieskum a špionáž. Biohybridná technológia posúva hranice robotiky.

svab spion
Zdroj: matheus ferreira z Unsplash, úprava redakcie

Určite nechceš zažiť ten pocit, keď ti šváb prebehne po podlahe. Pre mnohých sú symbolom špiny a zanedbaných priestorov. Ale čo ak by tie isté potvory raz zachraňovali ľudské životy?

Bioinžinieri zo SWARM Biotactics premieňajú madagaskarských švábov na živé prieskumné jednotky. Na chrbát im nasadzujú miniatúrne „batohy“ s elektronikou, mikrofónmi a senzormi. Z odolného hmyzu sa tak stávajú prieskumníci, ktorí sa dostanú do škár, kam sa nedostane žiadny kovový robot. Táto biotechnologická novinka môže raz výrazne pomôcť pri záchranných operáciách po katastrofách. Na tému upozornil portál TechSpot.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Robotika ako taká napreduje rýchlo. Máme lietajúce drony s kamerami, Rusi zas experimentujú s netradičnými formami špionáže. Nemci sa však sústreďujú najmä na záchranu životov v extrémnych podmienkach. Klasické roboty majú totiž svoje limity. Zasekávajú sa v troskách, batérie vydržia krátko, prach a vlhkosť im znehodnocujú senzory. Ťažké modely sa nezmestia do úzkych priestorov, ľahké sa zase ľahko poškodia.

Naproti tomu je tu šváb ako odpoveď prírody. Dokáže sa pohybovať v stiesnených priestoroch, liezť po stenách aj stropoch a fungovať v prostredí, kde by technika rýchlo zlyhala. Znáša vyššie teploty, niektoré chemické látky a dokáže niesť záťaž primeranú svojej veľkosti. Vydrží dlhší čas bez potravy a je mimoriadne energeticky úsporný. Výskumníci k nemu v podstate pridali len niekoľko gramov technológie, čo stačí na usmerňovanie pohybu a zber dát, no zároveň ho výrazne nespomaľuje.

svab_1
Zdroj: MJ NE z Unsplash

Kľúčové sú tykadlá. Šváb ich používa ako hlavné orientačné senzory. Stačí dotyk s prekážkou a okamžite zmení smer. Elektronický modul vysiela jemné impulzy do tykadiel, čím podporuje prirodzené navigačné reakcie. Nejde o invazívne riadenie mozgu, ale o prácu s inštinktmi. Okrem toho môže niesť mikrofón, teplotný senzor alebo kameru na mapovanie priestoru. Dáta sa prenášajú bezdrôtovo na krátku vzdialenosť, vhodnú pre zásahy v budovách či podzemí. Výdrž systému je obmedzená kapacitou batérie a testy zatiaľ prebiehajú v kontrolovaných podmienkach. Laboratórne experimenty však ukazujú, že biohybridné riešenia sa v úzkych a členitých priestoroch orientujú výrazne lepšie než klasické malé roboty.

Jeden šváb je zaujímavý experiment, no skutočný potenciál sa ukazuje až v skupine. Cieľom je koordinácia desiatok až stoviek jedincov, ktoré budú pracovať ako roj. Softvér ich rozdelí podľa úloh. Niektoré zbierajú zvukové signály, iné mapujú teplotu alebo slúžia na komunikáciu. Algoritmy optimalizujú pohyb a minimalizujú vzájomné prekážanie. Presná lokalizácia preživších sa určuje kombináciou viacerých senzorov, nie klasickým GPS, ktoré v troskách nefunguje.

Finančne ide o výrazne lacnejšie riešenie než profesionálne záchranné roboty alebo drony. Jednotkové náklady majú byť násobne nižšie, čo umožňuje nasadiť veľké množstvo zariadení naraz. Spoločnosť získala financovanie od investorov, no presné sumy verejne nešpecifikovala. Prvé pilotné nasadenia v spolupráci so záchranármi a armádou sa očakávajú v horizonte 18 až 24 mesiacov.

Trpia šváby? Krátka odpoveď znie, že nie

Ak ťa trápi, či šváby pri tom trpia, SWARM Biotactics tvrdí, že nie. Používané impulzy sú veľmi slabé a nemajú vyvolávať bolesť. Hmyz si podľa výskumníkov zachováva možnosť reagovať na hrozby a prirodzene sa im vyhýbať. Podmienky chovu sú dôležité, pretože zdravý a nestresovaný jedinec je spoľahlivejší.

Zakladateľ Stefan Wilhelm hovorí: „Sú to naši partneri, nie spotrebný materiál.“

Projekt prešiel etickým posúdením a riziká úniku do prostredia sa riešia kontrolovaným chovom. Zároveň platí, že nasadenie hmyzu je menej riskantné než posielanie záchranárov do nestabilných trosiek.

Samozrejme, otvára sa aj otázka možného zneužitia na sledovanie. Nenápadný prieskumník, ktorý sa dostane takmer kamkoľvek, má aj temnejšiu stránku. Oproti experimentom s holubmi je šváb omnoho nenápadnejší. Či budú tieto technológie slúžiť len na pomoc, alebo aj na kontrolu, napokon vždy závisí od ľudí. Aj preto projekt vzbudil záujem bezpečnostných inštitúcií v Európe.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať