USA testujú robotický hmyz. DARPA ho chce nasadiť ako neviditeľnú zbraň budúcnosti
Vojna budúcnosti sa nebude viesť len tankami a raketami. Armády investujú do mikrorobotov veľkých ako včely či šváby, ktoré dokážu lietať, prenikať do nepriateľských objektov a nepozorovane špehovať. Vývoj ide tak ďaleko, že vedci už ovládajú aj skutočný hmyz pomocou implantátov.
Možno si doteraz spájal armádnu technológiu s obrovskými strojmi, tankami a satelitmi na obežnej dráhe. Nová éra vojenského výskumu však ukazuje presne opačný smer. Inovácie sa zmenšujú do takej miery, že na bojisku budú čoskoro pôsobiť roboty sotva väčšie ako obyčajná včela či šváb. A tu ti už ani Biolit nepomôže. Na tému upozornil portál Futurism.
Americká agentúra DARPA už niekoľko rokov systematicky podporuje vývoj celého radu zariadení, ktoré majú jednu spoločnú črtu, nenápadnosť. Ako upozornil bezpečnostný magazín The National Interest, inžinieri experimentujú nielen s lietajúcimi mikrorobotmi, ale aj so strojmi do podmorského prostredia či dokonca so živým hmyzom, ktorému sa implantujú elektronické súčiastky. Niečo také si mohol vidieť v rôznych špionážnych filmoch, no dnes sa to pomaly stáva realitou.
Mikroroboty menia tvár vojenskej techniky
Jedným z najznámejších projektov je RoboBee, ktorý odštartoval na Harvardovej univerzite s podporou 9,3 milióna dolárov z americkej Národnej vedeckej nadácie. Vývojári sa pokúsili napodobniť princípy lietania hmyzu a vytvorili robotického člena „včelieho roja“.
Vďaka krídlam kmitajúcim 120-krát za sekundu dokáže RoboBee štartovať z miesta, vznášať sa na jednom bode a bezpečne pristávať. Aj keď tento robot nedokáže opeľovať kvety ako jeho živá predloha, jeho schopnosti budú využité na vojenské účely, napríklad na prieskum nepriateľského územia či sledovanie cieľov.
Insectbots are in my category of favourites, for multiple reasons
Harvard’s Robobee is around ~80mg with a ~120Hz wing flap and it’s one of the first one with sub-millimeter assembly (work started 2009)
Will post some others later on https://t.co/qpj8CI3ZIC pic.twitter.com/0kJifYbWGX
— wavefnx (@wavefnx) August 19, 2025
Neprehliadni
Kyborg-šváby ako živé prieskumné jednotky
DARPA vstúpila do projektu najmä kvôli potrebe rozvíjať pokročilé výrobné procesy. Miniatúrna konštrukcia je totiž kľúčová pre budúce využitie, plánuje sa zabudovanie mikrokamier, senzorov či mikrofónov, ktoré z RoboBee spravia neviditeľného špióna. Najväčším problémom zatiaľ zostáva zdroj energie, keďže do tak malého zariadenia je náročné umiestniť batériu s dostatočnou kapacitou. Výdrž je preto v súčasnosti obmedzená na niekoľko minút letu.
Vedci však chcú zájsť ešte ďalej a experimentujú aj s možnosťou ovládania skutočného hmyzu. Elektronické implantáty v tele švábov umožňujú riadiť ich pohyb na diaľku. Cieľom je dostať sa tam, kam sa klasický robot ťažko dostane, napríklad do tunelov, jaskýň či ruin po zemetraseniach. Okrem vojenského prieskumu by tak mohli nájsť uplatnenie aj pri pátracích a záchranných akciách alebo pri monitorovaní kontaminovaných oblastí. DARPA do tejto technológie investuje už od roku 2006, no jej praktické využitie je zatiaľ stále v štádiu výskumu.
Miniaturizácia sa však netýka len vzduchu a zeme. Mikroroboty sa skúšajú uplatniť aj v oceánoch. Projekty zamerané na tiché sledovanie káblov, ropných plošín či inej podmorskej infraštruktúry by mohli zmeniť spôsob námornej špionáže. Jedným z návrhov je koncept „robo-medúzy“, ktorá by vďaka svojej mäkkej konštrukcii a spôsobu pohybu dokázala splynúť s prostredím a zostať neodhalená. Výzvou je však fakt, že skutočné medúzy sa nechávajú unášať morskými prúdmi a ich pohyb je len čiastočne ovládateľný. Vedci preto stále hľadajú spôsob, ako dosiahnuť presnejšiu navigáciu.
Zaujímavým projektom je aj robot DASH z dielne Kalifornskej univerzity v Berkeley. Tento malý šesťnohý robot váži len 16 gramov, meria približne desať centimetrov a zvládne pády z veľkých výšok bez poškodenia. Nohy poháňa jediný motor, no vďaka ich usporiadaniu dokáže prekonávať prekážky vyššie, než je jeho vlastné telo. DASH tak nevsádza na ladnosť pohybu, ale na odolnosť a schopnosť prežiť aj v náročných podmienkach, čo ho predurčuje na prieskum ťažko dostupných oblastí.
Miniaturizácia robotov otvára úplne nové možnosti vojenského prieskumu, sledovania diania na bojisku či špehovania nepriateľa. Zároveň však vyvoláva množstvo otázok. Ako dlho dokážu takéto zariadenia fungovať na jedno nabitie? Ako sa zmení vedenie konfliktov, ak bude možné nasadiť roj stoviek neviditeľných špiónov? A čo etické dôsledky a ochrana súkromia, ak sa tieto technológie dostanú mimo kontrolu armády a začnú ich využívať súkromné spoločnosti či autoritatívne režimy?
Či sa tieto zariadenia uplatnia vo vojenských misiách, pri záchranných operáciách alebo ekologickom monitoringu, ukážu až najbližšie roky. Jedno je však isté, mikroroboty, ktoré ešte pred pár rokmi patrili do sveta sci-fi, sa dnes stávajú realitou. A táto predstava je nielen fascinujúca, ale aj trochu desivá.
