DARPA má zbraň budúcnosti. Takto vyzerá USX-1 Defiant, bojová loď, ktorá nepotrebuje posádku námorníkov
Vojenský výskum ide doslova míľovými krokmi dopredu. Americkej armáde sa podarilo vyrobiť plne autonómnu loď USX‑1 Defiant, ktorú práve pokrstili.
V Americkom štáte Washington krstili loď, akú námorníctvo ešte nemalo. USX‑1 Defiant je až 55 metrov dlhé plavidlo, ktoré sa dokáže plaviť oceánom úplne samo, bez jediného námorníka na palube. O jej vznik sa postarala výskumná agentúra DARPA.
Hoc na prvý pohľad vyzerá ako bežná loď, v skutočnosti ide o technologickú „vzorku“ budúceho vývoja. Slávnostný ceremoniál sa odohral 11. augusta v lodenici Everett Ship Repair a symbolicky otvoril kapitolu, ktorá môže zmeniť podobu námornej vojny aj lodnej dopravy.
USX-1 Defiant has officially launched! The No Manning Required Ship (NOMARS) program has built a vessel designed to operate autonomously for long durations at sea. #USV For more info and images: https://t.co/n2pIDZyata pic.twitter.com/Dijsxy0EIO
— DARPA (@DARPA) March 4, 2025
Defiant je ukážkou toho, čo dokáže projekt „No Manning Required Ship“ (NOMARS). Keďže nepotrebuje ubytovanie, zásoby ani systémy pre ľudskú posádku, konštruktéri mohli navrhnúť trup omnoho užší a vnútorné usporiadanie zjednodušiť na maximum. Takúto loď možno postaviť aj v menších amerických lodeniciach, ktoré bežne stavajú len remorkéry či jachty. To znamená rýchlejšiu výrobu, nižšie náklady a väčšiu flexibilitu pri dopĺňaní flotily.
Loď si vystačí na mori úplne sama so sebou
Loď má výtlak až 240 metrických ton. Pričom odolná oceľová kostra umožňujú Defiantu zvládnuť aj silne rozbúrené more. Projektanti deklarujú, že bez obmedzení zvláda stav mora 5 podľa Beaufortovej stupnice, ide o vlny približne do štyroch metrov. Podľa Grega Avicolu, manažéra programu, má plavidlo dostatočné rezervy aj na omnoho horšie podmienky. O navigáciu a riadenie sa stará súbor senzorov, satelitnej komunikácie a autonómnych riadiacich algoritmov, ktoré spolu tvoria „virtuálneho kapitána“.
Neprehliadni
Americká agentúra sa ani netají tým, že jej cieľom je úplný odklon od lodí s posádkou a prechod na plne autonómne jednotky. Riaditeľ programu Stephen Winchell tvrdí, že takéto plavidlá dokážu byť ideálnymi „spoločníkmi“ veľkých bojových lodí. Nakoľko zabezpečia prieskum, logistiku, detekciu protivníka či elektronický boj bez toho, aby ohrozovali ľudské životy. Navyše tento typ lodí môže byť lacnejší na prevádzku a jednoduchší na údržbu.
Otáznik však visí nad bezpečnosťou. Takéto lode sa totiž musia vedieť brániť nielen pred fyzickými hrozbami, ale aj pred hackerskými útokmi. Čo nie vždy je ľahké a vlny útokov na tieto plavidlá budú na úrovni DDOS útokov.
Je to blížiaci sa koniec námorníkov?
Hoci Defiant vznikol striktne pre potreby amerického námorníctva, rovnaké princípy je možné využiť aj v civilnej sfére.
Bezposádkové lode môžu slúžiť na oceánografický výskum, monitorovanie klímy, mapovanie podmorského dna alebo ako nákladné dopravné prostriedky na dlhé trate. Absencia priestorov pre ľudí znamená viac miesta na techniku či tovar a zároveň nižšie prevádzkové náklady. Čoho sa možno dočkáme, už o pár rokov.
Po dokončení všetkých skúšok čaká Defiant presun k Úradu pre program bezpilotných námorných systémov (PMS 406), kde sa stane prvým plne autonómnym plavidlom v inventári US Navy. Kongres nedávno odsúhlasil investíciu 2,1 miliardy dolárov na vývoj stredne veľkých bezposádkových lodí. Čo značí len jedno, že projekt nie je ojedinelý, ale súčasťou širšej stratégie.
Defiant je tak nielen technologickou zaujímavosťou, ale aj predzvesťou doby, keď sa oceánom budú pohybovať celé flotily lodí riadených umelou inteligenciou, 24 hodín denne, v akomkoľvek počasí. Bude to koniec námorníkov?
