Rakovina zneužíva bežný vitamín, ktorý bežne jeme, aby sa schovala. Vedci odhalili, ako vypína imunitný systém
Vedci odhalili, prečo imunita nevidí rakovinu. Zistili, že kyselina retinová z vitamínu A preprogramuje bunky tak, aby nádor chránili.
Rakovina je niečo, čo nikto nechceš mať vo svojom tele. Boj s touto chorobou je ťažký a vyčerpávajúci, fyzicky aj psychicky. Neničí len človeka samotného, ale aj jeho rodinu a priateľov. Nehovoriac o finančne náročnej liečbe, bez akejkoľvek záruky na vyliečenie.
Napriek obrovským pokrokom v medicíne zostáva pre vedcov stále veľkým problémom. Biológovia už celé desaťročia hľadajú univerzálny liek, ktorý by túto chorobu dokázal poraziť. No zatiaľ sa im ho nepodarilo nájsť. Výskum síce napreduje, ale stále to nie je nič svetoborné. Nedávno však vedci z Ludwigovho inštitútu pre výskum rakoviny na Princetonskej univerzite narazili na nečakaný mechanizmus. Ten by mohol vysvetliť, prečo je rakovina taká odolná voči imunitnému systému.
Výskumníkom sa totiž podarilo objaviť nečakaného „spojenca“ rakoviny. Tým je kyselina retinová. Ide o látku, ktorá v našom tele vzniká prirodzeným metabolizovaním vitamínu A, ktorý prijímame z bežnej stravy, napríklad z pečene, vajec, mliečnych výrobkov či zo zeleniny bohatej na betakarotén, ako je mrkva alebo špenát. Tento vitamín je pre zdravie človeka nevyhnutný. Podporuje rast buniek, zrak aj imunitu. V prostredí nádoru sa však správa „čudne“. Mení sa na nástroj, ktorý „vypína“ obranné reakcie organizmu. V podstate sa obracia proti nám.
Vitamín A sa stal nečakaným spojencom rakoviny
V ľudskom tele sa nachádzajú takzvané dendritické bunky. Tie v tele pôsobia ako akési „hliadky“ imunitného systému. Ich úlohou je rozpoznať hrozbu. Medzi ne patria aj nádorové bunky. Po ich detegovaní majú následne informovať ostatné zložky imunity, že treba zaútočiť. Lenže to sa nedeje, ako sme už vyššie písali.
Títo vedci pod vedením Yibina Kanga a Cao Fanga zistili, ako dokáže kyselina retinová tieto bunky „preprogramovať“. Teda namiesto toho, aby upozornili imunitu na prítomnosť nebezpečenstva, začnú k nádoru prejavovať nežiadúcu toleranciu. Vďaka čomu dostali odpoveď na otázku. Prečo nádor tak zostáva v tele nepovšimnutý, síce by ho mala imunita likvidovať.
Neprehliadni
A to aj v prípade, že ju vedci naučia identifikovať rakovinové bunky. Imunita teda síce vie, že nádorové bunky sú hrozbou, ale vplyvom kyseliny retinovej nevykoná aj tak v konečnom dôsledku nič. Táto „chemická clona“ v podstate chráni rakovinu pred detekciou a zničením. Pričom jej umožňuje nepozorovane bujnieť. Čím oberá organizmus o energiu, a nakoniec ho zabije.
Vedci sa po tomto prekvapivom objave rozhodli aj niečo vyskúšať. Vytvorili experimentálne liečivo s označením KyA33. To cielene blokuje tvorbu kyseliny retinovej priamo v mieste nádoru. Predklinické testy na zvieratách priniesli mimoriadne sľubné výsledky. Po podaní tejto látky sa účinnosť imunitných vakcín dramaticky zvýšila. Imunitný systém dokázal po odstránení „závoja“ rozpoznať nádory a znovu ich napádať. Vďaka čomu dochádzalo k postupnému vyliečeniu.
Liek vyzerá veľmi sľubne
Výskumníci totiž zistili, že už samotná tvorba kyseliny retinovej úzko súvisí s enzýmom ALDH1a2. Ten sa počas vývoja dendritických buniek aktivuje a spôsobí ich nedostatočné dozrievanie. Takéto bunky potom nedokážu účinne spustiť imunitnú odpoveď proti nádoru. A čo je najhoršie podporujú aj vznik slabších obranných buniek. Tie následne nedokážu rakovinu úspešne zlikvidovať.
Taktiež povzbudzujúcejšie je, že KyA33 vykazuje potenciál fungovať aj samostatne, bez potreby ďalšej liečby. Tým, že odstráni chemickú bariéru, ktorou sa rakovina maskuje, totiž umožní imunitnému systému opäť „vidieť“ skutočného nepriateľa. To znamená, že prirodzené obranné mechanizmy môžu opäť účinne zasahovať proti chorým bunkám bez ďalšej vonkajšej stimulácie.
Tento výskum dáva novú nádej pacientom aj lekárom. Naznačuje, že možno existuje spôsob, ako obísť jeden z najzákernejších obranných mechanizmov rakoviny. Ak sa tieto výsledky potvrdia, mohlo by to predstavovať prelom onkológii. Bohužiaľ, od laboratória k bežnej liečbe vedie ešte dlhá cesta. Liek musí prejsť prísnymi klinickými štúdiami na ľuďoch, ktoré preveria jeho účinnosť aj bezpečnosť. Kým sa KyA33 dostane na trh, potrvá to pravdepodobne ešte dlho. Nuž ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
