Ľudský mozog sa tisíce rokov zmenšuje. Prečo potom nie sme hlúpejší než naši predkovia?
Ľudský mozog sa mohol za tisíce rokov zmenšiť, no inteligencia tým nezmizla. Vedci riešia, či rozhoduje veľkosť, prepojenia alebo kolektívna inteligencia.
Ľudský mozog patrí medzi najzložitejšie štruktúry na svete, no niektorí odborníci hovoria, že sa už tisíce rokov zmenšuje. Pár štúdii dokonca naznačilo, že priemerný objem ľudského mozgu klesol približne o desať percent. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ľudia dnes nedosahovali oveľa vyššie IQ než naši predkovia pred sto rokmi. Ak sa naše mozgy zmenšili, prečo teda nepôsobíme hlúpejšie?
Vedci sa na túto tému pozerajú už celé desaťročia a stále sa nezhodli na jednej definitívnej odpovedi. Jedna vec však platí pomerne jasne, väčší mozog automaticky neznamená vyššiu inteligenciu. Antropológ Jeremy DeSilva pripomenul slávny príklad Alberta Einsteina. Jeho mozog totiž nepatril medzi výnimočne veľké, píše Live Science.
„Einsteinov mozog bol pomerne malý, a aj tak išlo o génia,“ vysvetlil vedec.
Výskumníci dnes skôr predpokladajú, že oveľa väčšiu rolu zohrá samotná organizácia mozgu, prepojenia neurónov či spôsob skladania jednotlivých oblastí. Práve pri Einsteinovi si vedci všimli nezvyčajné záhyby v častiach mozgu spojených s matematickým a priestorovým myslením. Otázka zmenšovania mozgu však zostáva otvorená.
Je možné, že sa naše mozgy už tisíce rokov zmenšujú?
Viaceré výskumy naznačili, že počas posledných približne 11-tisíc rokov prišiel človek o časť objemu mozgu. Ide o obdobie po skončení poslednej doby ľadovej, ktoré vedci označili ako holocén. Antropológ Maciej Henneberg analyzoval lebky z rôznych častí sveta a dospel k zaujímavému záveru. Podľa jeho údajov klesol priemerný objem ľudského mozgu asi o 150 mililitrov.
To však neznamená, že moderný človek zhlúpol. Naopak, dnešná civilizácia postavila mestá, počítače, internet aj vesmírne sondy. Vedci preto začali hľadať dôvod, prečo sa mozog menil bez zjavnej straty inteligencie. Jedno z najčastejších vysvetlení súvisí s poľnohospodárstvom. Ľudia počas lovu mamutov a ďalšej veľkej zveri potrebovali silné telá aj obrovské množstvo energie.
Neprehliadni
Väčší mozog však spotreboval extrémne veľa kalórií. Dokonca aj dnes zje približne pätinu energie, ktorú telo spotrebuje v pokoji, hoci tvorí iba asi dve percentá telesnej hmotnosti. Mozog je v podstate energeticky najnáročnejší „hardvér“ v tele. A práve to môže vysvetliť jeho postupné zmenšovanie.
Po skončení doby ľadovej sa totiž život dramaticky zmenil. Ľudia začali pestovať plodiny, chovať zvieratá a vytvárať väčšie komunity. Lov obrovských zvierat prestal hrať hlavnú rolu. Silné telá stratili časť významu a príroda začala zvýhodňovať úspornejší organizmus. Vedci si všimli, že nezmenšil sa iba mozog. Menšie boli aj celé ľudské telá.
Muži na konci doby ľadovej často dosahovali výšku okolo 175 centimetrov, no po rozšírení poľnohospodárstva priemer klesol približne o desať centimetrov. Zaujímavé je, že zmenšenie mozgu nemusí predstavovať „prehru“. Skôr mohlo ísť o optimalizáciu. Ľudstvo možno prešlo z energeticky náročných „sálových počítačov“ na efektívnejšie „mobilné procesory“.
Na zmenšení ľudského mozgu sa mohlo podieľať aj prostredie
Menší mozog totiž automaticky neznamená horší výkon. Dôležitejšia môže byť architektúra, prepojenia a efektivita spracovania informácií. Svoju rolu zrejme zohralo aj oteplenie planéty. Biológovia totiž už dávno poznajú pravidlo, podľa ktorého majú živočíchy v chladnejšom prostredí väčšie a robustnejšie telá. Väčšie telo totiž lepšie udrží teplo. Keď sa klíma oteplila, ľudské telá aj mozgy už nemuseli zostať také veľké.
Nie všetci vedci však súhlasia s tým, že mozog sa skutočne výrazne zmenšil. Antropológ Brian Villmoare tvrdí, že dôkazy nie sú dostatočne presvedčivé. Podľa neho sa moderný ľudský mozog počas posledných tisícročí nezmenil tak dramaticky, ako naznačujú niektoré štúdie. Problém je aj v samotných dátach. Veľká časť výskumov totiž vychádzala najmä z európskych lebiek mužov. Vedci preto stále nevedia úplne presne potvrdiť, či išlo o globálny trend.
Sila kolektívu mohla byť ďalším faktorom, ktorý odštartoval zmenšovanie mozgu
Zaujímavé vysvetlenie prišlo aj zo sveta hmyzu. Niektoré druhy mravcov alebo ôs fungujú ako kolektívna inteligencia. Každý jedinec vykoná iba malú časť úloh a celá kolónia spolu vytvorí extrémne efektívny systém. Niektorí vedci si myslia, že ľudia urobili niečo podobné. Moderná civilizácia totiž rozdelila vedomosti medzi miliardy ľudí. Jeden človek rozumie medicíne, ďalší opraví auto, iný naprogramuje počítač alebo postaví most.
Nemusíš teda vedieť všetko, aby spoločnosť fungovala. Stačí zvládnuť úzky výsek znalostí a zvyšok „drží“ kolektív.
„Zdá sa, že sme vymenili časť individuálnej výpočtovej sily za schopnosť využívať kolektívnu inteligenciu,“ vysvetlil výskumník Jeff Stibel.
Práve technológie mohli celý proces ešte zrýchliť. Internet, smartfóny či umelá inteligencia dnes fungujú ako externá pamäť ľudstva. Obrovské množstvo informácií už nenosíš v hlave, môžeš si ich do pár sekúnd vyhľadať online. Existuje však ešte jedna teória, ktorá patrí medzi najkontroverznejšie. Niektorí antropológovia tvrdia, že človek v podstate „zdomácnil“ sám seba.
Vedci si totiž všimli zvláštny jav pri domestikovaných zvieratách. Keď sa z vlka stal pes alebo z divej svine domáce prasa, mozog týchto zvierat sa zmenšil. Zároveň klesla agresivita a zvieratá lepšie zvládli život v skupinách. Podľa časti vedcov mohol podobný proces zasiahnuť aj človeka. Aby ľudia dokázali fungovať vo veľkých komunitách, mestách a civilizáciách, museli potlačiť extrémnu agresivitu a naučiť sa spolupracovať.
Vedľajším efektom tejto „spoločenskej dohody“ mohlo byť aj postupné zmenšenie mozgu. Vedci však stále nevedia potvrdiť, ktorá z teórií vysvetlila celý proces najlepšie. Možno sa na zmene podpísala kombinácia klímy, stravy, spoločnosti aj technológií. Jedna vec však znie pomerne jasne, samotná veľkosť mozgu ešte nerozhodne o tom, ako múdro človek rozmýšľa.
