Koniec poslednej ľadovej doby prebiehal inak, než sme mysleli. Prudké oteplenie vytvorilo na Zemi podmienky, aké sme ešte nevideli

Výskumníci v novej práci ukazujú zvláštne obdobie, akým si Zem prešla po konci ľadovej doby.

doba ladova
Zdroj: tsuneomp / Shutterstock.com

Výskumníci z Virginia Tech v novej štúdii demonštrujú, že po konci poslednej ľadovej doby naša zamrznutá planéta dosiahla “hranicu” pre klimatické zmeny. V tomto dôležitom bode sa začala planéta topiť a nakoniec skončila ako “kašovitá” planéta.  

Nová štúdia je prvou, ktorá prináša priame dôkazy o tejto ére, v ktorej sa naša Zem ocitla. Išlo o obdobie, kedy boli emisie uhlíka v atmosfére na mimoriadne vysokej úrovni, čo zdvihlo teploty na Zemi a dotlačilo planétu k obdobiu rapídneho topenia.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

“Naša štúdia prináša dôležité zistenia, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako sa podnebie Zeme a chemická kompozícia oceánov zmenila počas extrémnych podmienok poslednej ľadovej doby,” tvrdí vedúci štúdie, Tian Gan.

Zamrzla naša planéta kvôli tektonickým platniam?
Zdroj: NASA/JPL-Caltech/Space Science Institute

Ľadová doba neskončila tak, ako sme predpokladali

Predpokladá sa, že posledná ľadová doba nastala niekedy pred 635 až 650-miliónmi rokov. Počas tohto obdobia globálne teploty prudko klesli a polárne ľadové čiapočky sa začali rozširovať bližšie k rovníku. Viac ľadu znamenalo, že viac slnečného svetla bolo odrazeného späť do vesmíru, čo znamenalo ešte väčší pokles globálnych teplôt. Počas poslednej ľadovej doby mala atmosféra veľmi malú koncentráciu oxidu uhličitého, čo znamenalo, že približne štvrtina oceánov bola kvôli extrémne nízkym teplotám zamrznutá.  

Keď sa hladina oceánov uzatvorila ľadom, viacero procesov sa zastavilo. Ako vysvetľujú autori štúdie, zamrznutím oceánov sa uzamkol vodný cyklus, pretože neprebiehalo žiadne vyparovanie a len málo dažďa alebo snehu. Bez vody nastalo masívne spomalenie pohlcovania oxidu uhličitého a zastavila sa aj erózia hornín. Bez tohto procesu sa postupne začal oxid uhličitý v atmosfére hromadiť.  

“V tomto bode bolo len otázkou času, kedy sa hodnoty oxidu uhličitého v atmosfére dostanú na takú úroveň, kedy odštartujú roztápanie ľadu. Keď ľadová doba skončila, pravdepodobne išlo o katastrofický proces,” vysvetľuje Shuhai Xiao, spoluautor štúdie. 

Hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére znamenalo, že teploty na planéte začali stúpať. Vplyvom vyšších teplôt sa začal ľad na kompletne zamrznutej Zemi topiť a podmienky Zeme sa veľmi rýchlo zmenili zo zamrznutých na ľadovú “čľapkanicu”. Predpokladá sa, že celý tento trval len 10-miliónov rokov a počas tohto obdobia prešli priemerné teploty z –45 stupňov Celzia na 48 stupňov Celzia.  

Nová štúdia odhalila, že nedošlo v rovnakom čase aj k roztápaniu ľadu aj k jeho zmiešaniu s morskou vodou. Vedci namiesto toho načrtli drasticky odlišný scenár, než by sme mohli predpokladať. Po roztopení ľadu rieky presúvali obrovské množstvo sladkej vody späť do morí, no táto sladká voda sa hromadila na vrchu oveľa hustejšej slanej vody.  

globalne oteplovanie titulka teplota oceanov
Zdroj: Linus Nylund z Unsplash a Olesia_O / Shutterstock.com (teplomer), úprava redakcie

Nový pohľad na históriu Zeme

K týmto záverom sa dopracovali analýzou hornín, ktoré vznikli v období, keď sa globálna ľadová pokrývka začala roztápať. Geochemická analýza odhalila nadbytočné množstvo izotopov lítia. Práca demonštruje, že koniec ľadovej doby mohol vyzerať drasticky inak, než sme si doteraz predstavovali. Zároveň získavame viac poznatkov, ktoré nám pomáhajú do hĺbky pochopiť procesy, ktoré riadia evolúciu našej planéty. Tieto informácie môžu byť dôležité pri predpovedaní budúcich zmien podnebia na Zemi.  

Dnes sa nachádzame uprostred globálneho otepľovania, ktoré ohrozuje našu existenciu na Zemi, ak nenájdeme spôsob, ako sa s emisiami oxidu uhličitého vysporiadať. Zároveň ale musíme čo najlepšie vedieť, ako zmeny v atmosférických hodnotách oxidu uhličitého môžu ovplyvniť našu planétu.  

Štúdia je ale zaujímavou aj z hľadiska dlhodobej histórie našej planéty. Zem si prešla niekoľkými ľadovými dobami a je dôležité vedieť, ako tieto ľadové doby nielen vznikali, ale aj ako vyzeral ich koniec. V neposlednom rade ale výskumníci získavajú aj lepší obraz o tom, aký odolný je život na planéte a ako sa dokáže vysporiadať s rôznymi extrémnymi podmienkami, či už hovoríme o vysokých teplotách, mrazoch alebo poloroztopených ľadových čľapkaniciach. 

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať