Nová analýza DNA obetí Pompejí nám ponúka hlbší pohľad do fungovania Rímskej ríše. Musíme prepísať „históriu“, čo sme sa učili

DNA analýza odhalila, že rodinné vzťahy obetí Pompejí nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdá.

pompeje obete
Zdroj: Dogstock / depositphotos.com

Nová štúdia, ktorá bola publikovaná v Cell Press, dokazuje, že s telami pochovanými popolom v historických Pompejách to mohlo byť trošku inak, než sme si spočiatku mysleli. Dokázala to nová DNA analýza, ktorá bola na nich vychovaná.  

Pompeje dospeli k svojmu tragickému koncu v roku 79, kedy explodovala sopka Vezuv a toto rímske mestečko pochovala pod vrstvou popola spolu so všetkými ľuďmi, ktorí nestihli pred katastrofou ujsť. Popolová vrstva zároveň zachovala množstvo tiel do dnešného dňa a tak poskytla výskumníkom vzorky na ďalší výskum.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Nová DNA analýza tiel nám poskytla lepší obraz o tom, čo sa v osudný deň stalo. Autori štúdie dospeli k záverom, ktoré prepisujú, čo sme o meste Pompeje doteraz vedeli. DNA analýza ukázala, že pohlavia jedincov pochovaných popolom a ich rodinné vzťahy nesedia s našou modernou interpretáciou toho, ako by mali vyzerať.  

pompeje
Zdroj: BlackMac / shutterstock.com

“Vedecké dáta nám ukázali, že nie všetko sedí s bežnými predpokladmi. Jedným zo skvelých prípadov je objav dospelého človeka, ktorý nosil zlatý náramok a držal v rukách dieťa. Na prvý pohľad by sme mohli povedať, že ide o matku a dieťa, no DNA analýza nám ukázala, že tieto dve telá neboli v príbuzenskom vzťahu. Rovnako nesedela DNA dvoch osôb, ktoré sme interpretovali ako sestry alebo matku s dcérou. V tomto prípade DNA odhalila, že jedno z tiel patrí mužovi,” vysvetľuje David Reich, jeden z autorov štúdie.  

Naše moderné predstavy sa líšia od skutočnosti

Autori výskumu zistili, že analýza prastarej DNA a izotopov stroncia by im dokázala poskytnúť lepší pohľad na diverzitu a pôvod obyvateľov Pompejí. DNA získali z roztrieštených úlomkov kostí, ktoré boli zmiešané s popolovou formou. Presnejšie sa zamerali na 14 z 86 odliatkov, ktoré momentálne prechádzajú reštaurovaním.  

Cieľom štúdie bolo naučiť sa najviac, ako je možné z DNA, ktorá pochádzala od týchto 14 obetí prírodnej katastrofy. Postup, ktorý v práci zvolili, im dovolil presne určiť genetické vzťahy, pohlavie a genetickú líniu týchto ľudí. Vo väčšine prípadov sa finálne výsledky líšili od odhadov, ktoré výskumníci utvorili len na základe polohy a fyzického vzhľadu popolových odliatkov.  

Genetické dáta odhalili, že obyvatelia Pompejí mali pestré genetické pozadie. Výskum odhalil, že obyvatelia sú potomkami migrantov z východnej časti stredozemného mora. Zistenia potvrdzujú pestrú povahu Rímskej ríše.  

“Zistenia našej štúdie majú významný dopad na interpretáciu archeologických dát a pochopenie starovekých spoločenstiev. Zároveň vyzdvihujú dôležitosť integrovania genetických dát s archeologickými a historickými informáciami, aby sme sa vyhli zlej interpretácii založenej na našom modernom vnímaní vecí,” tvrdí Reich.  

Nová štúdia potvrdzuje, že Rímska ríša sa skutočne vyznačovala bohatou mobilitou a kultúrnou výmenou.  

Erupcia sopky nebola to jediné, čo zasiahlo staroveké Pompeje
Zdroj: Vosveteit.sk, AI

Čo skutočne spečatilo osud Pompejí?  

Vieme, že za katastrofu v Pompejách môže primárne sopka Vezuv. Zaujímavá štúdia ale dokázala, že erupcia nebola jedinou katastrofou, ktorá v osudný deň zasiahla rímske mesto. Vedci začali skúmať, či v deň erupcie sopky Vezuv neprispelo k tragédii Pompejí aj zemetrasenie. V rámci výskumu analyzovali dve kostry, ktoré naznačujú, že títo ľudia umreli kolapsom steny, za ktorú môže práve zemetrasenie.   

Náznaky zemetrasenia môžeme objaviť aj v listoch, ktoré opisujú otriasajúcu sa zem počas erupcie sopky. Autori práce vysvetľujú, že ich práca je prvou, ktorá sa zameriava na komplexné vyšetrovanie dopadu viacerých zemetrasení, ktoré sa odohrávajú v rovnakú dobu.   

Vyšetrovanie toho, čo sa v osudný deň skutočne odohralo má veľa úskalí a vedci to prirovnávajú k stavaniu puzzle, pretože všetky časti skladačky musia do seba perfektne zapadať, aby odhalili, čo sa naozaj stalo. V rámci štúdie však dokázali, že seizmická aktivita zohrala výraznú úlohu pri deštrukcii Pompejí. S najväčšou pravdepodobnosťou aj výrazne obmedzila možnosti obyvateľov mesta pri úteku.  Viac o tom, čo sa odohralo počas katastrofy sa môžeš dočítať v tomto článku. 

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať