VIDEO: Rusi sa ukryli v zničenej budove. Ukrajinci tam namiesto vojakov poslali robota s 300 kg výbušnín, nemali šancu
Pozemný robot s 300 kg výbušnín zničil ruskú pozíciu v budove. Ukrajina ukazuje, ako stroje preberajú najnebezpečnejšie úlohy pechoty.
Ôsmi ruskí vojaci si v zničenej budove v Kostjantynivke vybrali úkryt, ktorý mal na prvý pohľad dávať zmysel. Rozbitý objekt, trosky, pivnice a zvyšky betónu komplikovali útok malými FPV dronmi aj klasické čistenie pechotou. Lenže práve takéto miesto je dnes ideálnym cieľom pre inú zbraň, pomalšiu, ťažšiu a oveľa ničivejšiu.
Ukrajinská 100. samostatná mechanizovaná brigáda k budove neposlala vojakov, ale pozemného robota naloženého približne 300 kilogramami výbušnín. Stroj sa dostal k objektu zo zadnej strany a odpálil nálož priamo tam, kde sa ruská skupina pokúšala prežiť. V praxi to ukazuje, ako sa mení mestský boj. Namiesto vojaka pri dverách prichádza najprv stroj, ktorý môže zničiť celý úkryt naraz. Na tému upozornil server forbes.com.
300 kilogramov výbušnín je sila, ktorú malý FPV dron nikdy nedonesie
Číslo 300 kilogramov tu nie je len efektný údaj. Pre porovnanie, sovietska bomba FAB 250 váži 250 kilogramov, no samotnej trhaviny v nej býva podľa verzie približne okolo 100 kilogramov. Munícia vybavená francúzskou navádzacou súpravou AASM Hammer, ktorú používa aj ukrajinské letectvo, môže mať podobnú celkovú hmotnosť, no jej výbušná náplň je výrazne menšia než 300 kilogramov.
Robotický útočník tak niesol nálož porovnateľnú s hlavicami niektorých vzdušných bômb. Keď sa odpálil, celá budova sa zrútila. Podľa hlasu v zázname sa Rusi pravdepodobne pokúšali ukryť v šachte výťahu, kde ich mohli zavaliť trosky.
Operácia pritom nebola len o jednom robote. Ukrajinci nasadili tri bezpilotné pozemné vozidlá. Jedno slúžilo ako návnada, druhé nieslo hlavnú nálož a tretie dopravilo dodatočné vybavenie jednotkám, ktoré budovu obkľúčili.
Neprehliadni
Malý FPV dron by budovu len poškodil. Pozemný robot ju vedel zlomiť zvnútra
Rozhodnutie poslať do budovy robota nebolo len efektné technologické gesto. Pre pechotu by takéto miesto znamenalo mimoriadne riziko. Rozbitá stavba, trosky, slepé chodby, pivnice a zvyšky múrov vytvárajú prostredie, kde môže nepriateľ čakať doslova za každým rohom. Každý vstup do miestnosti by mohol skončiť paľbou z niekoľkých metrov.
Malé FPV drony sú v takomto prostredí presné, lacné a veľmi nebezpečné, no majú svoje limity. Dokážu vletieť cez okno alebo otvor v stene, ale nesú len obmedzenú nálož. Ak je cieľ schovaný hlbšie v budove, v pivnici alebo za hrubým betónom, jeden malý dron nemusí stačiť. Môže zabiť časť skupiny, poškodiť miestnosť alebo vyvolať požiar, no nemusí zničiť celý úkryt.
Pozemný robot má opačný problém. Nepreletí ponad krátery, káble, sutiny ani rozbité schodiská. Môže sa zaseknúť, prevrátiť alebo ho môže zasiahnuť nepriateľský FPV dron ešte skôr, než dorazí k cieľu. Ak sa však dostane až k budove, prinesie k nej niečo, čo lietajúci dron neuniesie, stovky kilogramov výbušnín.
Práve preto tento útok ukazuje rozdiel medzi presným zásahom a deštrukciou celej pozície. FPV dron je ako skalpel, ktorý trafí konkrétne miesto. Výbušný UGV je skôr diaľkovo ovládané búracie kladivo. Nepotrebuje nájsť jedného vojaka za stenou, jeho úlohou je zrútiť priestor, v ktorom sa celá skupina ukryla.
Ukrainian ground kamikaze drone carrying 300 kg of explosives drives into a building occupied by a group of eight Russian soldiers and detonates inside. pic.twitter.com/drs5k4m6v0
— Special Kherson Cat 🐈🇺🇦 (@bayraktar_1love) May 12, 2026
Pozemné roboty už len nenosia muníciu. Ukrajinci ich posielajú tam, kam by inak musela pechota
Pozemné roboty sa na Ukrajine najprv nepresadili ako útočné zbrane, ale ako stroje na špinavú a nebezpečnú prácu. Vozili muníciu, vodu, batérie, niekedy pomáhali s evakuáciou ranených a postupne sa dostali aj k ženijným úlohám, napríklad k odmínovaniu. Dávalo to zmysel. Ak má niekto prejsť cez územie, kde lietajú FPV drony a každá cesta môže byť pod dohľadom nepriateľa, je lepšie poslať stroj než vojaka.
Práve preto ukrajinské jednotky neberú výbušné UGV ako prvú možnosť, po ktorej automaticky siahnu pri každom cieli. Vojak 3. údernej brigády s prezývkou El Greco opisuje ich priority pomerne triezvo. Najprv logistika a evakuácia, potom ženijné úlohy a až napokon priama bojová podpora alebo kamikadze útoky.
Ukrajinci pritom s takýmito strojmi neexperimentujú od včera. Už začiatkom roka 2024 vojaci 109. brigády územnej obrany testovali malé diaľkovo ovládané vozidlo na výcvikovom priestore v Doneckej oblasti. Najprv išlo o obyčajný test pohybu a ovládania. Neskôr doň naložili výbušniny a poslali ho do ruského zákopa.
Rozsah, o ktorom dnes Kyjev hovorí, však už dávno nie je improvizácia v garáži. Prezident Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac požiadal ministra obrany a generálny štáb, aby tento rok zabezpečili najmenej 50-tisíc pozemných bezpilotných vozidiel. Väčšina z nich zrejme nebude rúcať budovy. Budú nosiť zásoby, odvážať ranených a robiť prácu, pri ktorej by inak museli vojaci vyjsť na otvorené miesto.
Kábel robot ochráni pred rušením, nie pred dronom, ktorý ho trafí zhora
UGV používané v kamikadze misiách sú čoraz častejšie vybavené optickým vláknom na ovládanie. Pomáha im odolať elektronickému rušeniu vo chvíli, keď nesú výbušniny smerom k cieľu.
Vyhnutie sa rušeniu však nerobí z pozemných robotov nezraniteľné stroje. Optické vlákno síce pomáha robotovi prejsť cez prostredie zahltené elektronickým bojom, no na fronte rieši len časť problému. El Greco tvrdí, že približne 75 až 80 percent UGV nakoniec nekončí pre stratu signálu, ale preto, že ich protivník fyzicky zničí.
„Veľmi málo z nich strácame pre rušenie. Väčšinu zničia FPV drony,“ opisuje.
Práve tlak nepriateľských dronov urobil z pozemných robotov nevyhnutnosť, nie kuriozitu. Podľa správy Kyiv Independent prinútil príchod elitnej ruskej dronovej jednotky Rubicon, ktorá sa špecializuje na FPV drony s optickým vláknom a dlhým dosahom, ukrajinské brigády okolo Kostjantynivky prehodnotiť frontovú logistiku.
Budovy už nemusia ako prví čistiť vojaci. Ukrajinci tam posielajú roboty s výbušninami
Kostjantynivka čelí rastúcemu tlaku ruských infiltračných skupín pohybujúcich sa cez lesy, poškodené predmestia a zrúcaniny budov na okrajových častiach mesta. Malé ruské jednotky sa čoraz častejšie pokúšajú skrývať v pivniciach a opustených domoch, čo núti ukrajinských vojakov do nebezpečných čistiacich operácií v hustom teréne.
Toto prostredie uprednostňuje systémy schopné doniesť výbušniny do opevnených pozícií bez potreby nebezpečných pechotných útokov z blízkej vzdialenosti. Na rozdiel od malých vzdušných FPV dronov dokážu pozemné roboty niesť oveľa väčšie výbušné náklady.
V júli ukrajinský dôstojník Volodymyr Rovensky z oddelenia pre vývoj pozemných systémov v rámci síl bezpilotných systémov uviedol, že bojové operácie vtedy tvorili len asi 12 percent misií UGV. Väčšina sa sústreďovala na logistiku, evakuáciu a inžinierske úlohy.
Rovensky argumentoval, že Ukrajina bude musieť naďalej rozširovať úlohu UGV na bojisku.
„Ukrajina musí investovať do týchto technológií a dodávať moderné systémy, ktoré môžu v konečnom dôsledku znížiť potrebu pechoty na frontovej línii.“
Vojaci už nemusia vstupovať do každej ruiny ako prví. Túto úlohu preberajú stroje
Po rokoch bojov proti väčšej armáde Ukrajina rieši jednoduchú, no tvrdú rovnicu. Nie všetko, čo kedysi musela urobiť pechota, musí dnes urobiť človek. Ak môže muníciu doviezť stroj, raneného odtiahnuť robot a do nebezpečnej budovy vojsť výbušné UGV, šanca na prežitie vojakov rastie.
Práve čistenie budov patrí medzi najhoršie úlohy na fronte. Za každými dverami, stenou alebo schodiskom môže čakať pasca. V ruinách miest sa preto roboty čoraz viac tlačia tam, kde by inak musel ako prvý vstúpiť vojak.
Stratený robot bolí menej než strata skúseného pešiaka. A práve preto budú podobné útoky sledovať aj armády, ktoré dnes ešte len premýšľajú, ako bude vyzerať ďalšia veľká vojna.
