Prečo ľudia prestali jesť vlastný druh? Vedci vysvetlili, prečo sa kanibalizmus dlhodobo nevypláca
Vedci vysvetľujú, prečo sa kanibalizmus dlhodobo nevypláca. Ľudské mäso prináša málo energie a zvyšuje riziko smrteľných chorôb.
Kanibalizmus patrí medzi najväčšie tabu ľudskej spoločnosti. Napriek tomu sa v histórii objavil v rôznych kultúrach, najmä počas období extrémneho hladu, vo vojnových časoch alebo pri náboženských rituáloch. Vedci teraz priniesli nový pohľad na otázku, prečo sa táto praktika vo väčšine spoločností stala neprípustnou.
Výskumný tím, ktorého súčasťou bol aj český vedec Petr Tureček z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej a Centra pre teoretické štúdiá, vytvoril matematický model, ktorý skúmal kanibalizmus z pohľadu evolúcie, energie a šírenia chorôb. Výsledky naznačili, že pravidelné jedenie ľudského mäsa môže mať pre skupinu ľudí oveľa väčšie riziká než výhody.
Vedci sa na ľudské telo pozreli nezvyčajným spôsobom, ako na zdroj potravy. Zaujímalo ich, koľko energie môže človek získať konzumáciou iného človeka a či tento zisk dokáže vyvážiť riziká spojené s takýmto správaním. Výsledok možno prekvapí. Z hľadiska kalórií totiž človek nepredstavuje mimoriadne výživný zdroj potravy. V porovnaní s veľkými zvieratami, ktoré mohli naši predkovia loviť, ponúka ľudské telo skôr priemerné množstvo energie.
Skutočný problém však podľa modelu nespočíva v samotnej výživovej hodnote. Najväčšie riziko predstavujú choroby, ktoré sa môžu medzi ľuďmi šíriť.
Človek je pre ľudské choroby ideálny hostiteľ
Mnohé parazity a infekcie sa počas evolúcie prispôsobili konkrétnym druhom. Ak človek skonzumuje mäso zvieraťa, veľká časť jeho chorôb nemusí predstavovať pre ľudí výrazné riziko, pretože patogény nemusia byť schopné prežiť v ľudskom tele. Pri konzumácii človeka je však situácia iná. Vírusy, baktérie alebo iné škodlivé látky pochádzajú priamo z organizmu rovnakého druhu. Majú preto oveľa väčšiu šancu preniknúť do nového hostiteľa.
Neprehliadni
Ešte väčší problém vznikne vtedy, keď sa kanibalizmus začne opakovať v celej komunite. Ak jeden človek nakazí ďalšieho a ten sa stane potravou pre iného člena skupiny, choroba môže postupovať oveľa rýchlejšie.
Vedci upozorňujú najmä na priónové ochorenia. Ide o špecifické ochorenia spôsobené chybnými bielkovinami, ktoré dokážu poškodiť nervový systém. Známy príklad predstavuje choroba kuru, ktorá sa v minulosti objavila medzi obyvateľmi Papuy-Novej Guiney v súvislosti s rituálnym kanibalizmom.
Kuru je ochorenie, ktoré sa šírilo medzi členmi kmeňa Fore a bolo spôsobené práve rituálnym kanibalizmom, presnejšie konzumáciou ľudského mozgu. Kuru sa prezýva aj „smiešna choroba“, pretože viedla k postupnému poškodeniu mozgu a s tým sa spájali aj nekontrolovateľné záchvaty smiechu a strata svalovej koordinácie.
Problém pri priónoch spočíva aj v tom, že ich nezničí bežné tepelné spracovanie mäsa. Samotné varenie preto nemusí odstrániť riziko prenosu.
Jednorazová situácia môže zachrániť život, pravidelnosť prináša problém
Nový model zároveň nehovorí, že každé jednorazové zjedenie ľudského mäsa automaticky spôsobí katastrofu. V extrémnych situáciách, napríklad počas hladomoru, mohlo takéto správanie jednotlivcovi pomôcť prežiť. Rozdiel však nastáva pri dlhodobom opakovaní. Ak sa z núdzového riešenia stane bežná súčasť života skupiny, zdravotné riziká začnú prevyšovať možné výhody.
„Náš model ukazuje, že pravidelný kanibalizmus je pre ľudskú populáciu z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Riziká spojené so šírením smrteľných ochorení veľmi rýchlo prevážia nad získanou energiou,“ uviedol Petr Tureček.
Výskum prináša zaujímavý pohľad aj na vznik spoločenských pravidiel. Niektoré zákazy, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, nemuseli vzniknúť iba na základe morálky alebo náboženstva. Mohli mať aj praktický význam pre prežitie skupín ľudí.
Tabu mohlo chrániť celé spoločnosti
Vedci predpokladajú, že silný odpor voči kanibalizmu mohol fungovať ako určitý ochranný mechanizmus. Spoločnosti, ktoré si vytvorili zákaz konzumácie vlastného druhu, mohli znížiť riziko šírenia nebezpečných ochorení.
„Spoločenské tabu môže fungovať ako ochrana, ktorá pomáha populáciám vyhnúť sa evolučným rizikám,“ vysvetľujú autori výskumu.
Štúdia spája poznatky z viacerých oblastí, od biológie cez matematické modelovanie až po antropológiu. Vedcom umožnila preskúmať kanibalizmus nie iba ako kultúrny jav, ale aj ako správanie, ktoré môže mať výrazné biologické dôsledky.
Výsledky tak ponúkajú možné vysvetlenie, prečo sa vo väčšine ľudských spoločností vytvoril taký silný zákaz konzumácie ľudského mäsa. Okrem morálnych predstáv mohla zohrávať úlohu aj jednoduchá otázka prežitia, nie všetko, čo poskytne krátkodobý úžitok, musí byť výhodné z dlhodobého hľadiska.
