Kanibalizmus medzi neandertálcami mohol byť bežnejší, než sme si mysleli. Nová štúdia naznačuje, že jedli najmä cudzincov
Vedci objavili v belgickej jaskyni Goyet dôkazy, že neandertálci pred 41 až 45 tisíc rokmi selektívne zabíjali a jedli ženy a deti z cudzích skupín.
Belgická jaskyňa ukrývala po tisícročia temné tajomstvo. Kosti, ktoré sa našli v Troisième caverne of Goyet, dnes odhaľujú znepokojivú stránku života neandertálcov. Nový výskum naznačuje, že ženy a deti z cudzích skupín sa mohli stávať obeťami selektívneho kanibalizmu.
Medzinárodný tím vedcov analyzoval pozostatky neandertálcov staré 41 000 až 45 000 rokov. Po prvýkrát sa mu podarilo zostaviť biologický profil obetí a výsledok je mimoriadne nepríjemný. Nešlo zrejme o náhodný prípad, ale o selektívny kanibalizmus zameraný na konkrétnych ľudí, ktorí nepochádzali z miestnej komunity.
Kosti ukázali, že s obeťami zaobchádzali ako s korisťou
Stav kostí poskytol vedcom kľúčové dôkazy o tom, čo sa na mieste odohralo. Mnohé z nich nesú stopy rezania, lámania a spracovania, ktoré sa nápadne podobajú tomu, ako neandertálci porcovali zvieratá určené na konzumáciu.
Výskumníci zistili, že dolné končatiny boli vyberané zámerne a kosti boli cielene rozbíjané, aby sa dostali ku kostnej dreni, teda k výživnej časti ukrytej vo vnútri. Ak by išlo o rituálne zaobchádzanie s telami, vzorec poškodenia kostí by vyzeral inak.
Všetko preto smeruje k záveru, že v tomto prípade išlo o kanibalizmus kvôli potrave, nie o obrad. Inak povedané, s ľudskými telami sa tu zaobchádzalo podobne ako so zvieracou korisťou.
Neprehliadni
Obete zrejme nepochádzali z miestnej skupiny
Jedno z najsilnejších zistení celej štúdie je, že obete pravdepodobne nepatrili do miestnej neandertálskej skupiny, ktorá v oblasti žila. Izotopové merania aj ďalšie analýzy naznačujú, že mohli pochádzať z iného prostredia a do jaskyne sa dostali odinakiaľ.
Práve to dodáva nálezu ešte temnejší rozmer. Ak sa tento výklad potvrdzuje, nejde len o príbeh hladu alebo náhodného násilia. Skôr to vyzerá na cielené správanie voči konkrétnym ľuďom, najmä dospelým ženám a deťom, ktorí neboli súčasťou miestnej komunity.
Neskorý stredný paleolit zrejme nebol pokojné obdobie
Tieto udalosti sa odohrali v období neskorého stredného paleolitu. To bol čas, keď sa neandertálske skupiny v severnej Európe od seba kultúrne odlišovali viac, než sa kedysi predpokladalo, a v susedných oblastiach sa už začínali objavovať aj raní Homo sapiens.
V takomto prostredí získava selektívny charakter kanibalizmu ešte väčšiu váhu. Ak boli obete naozaj cudzinci, môže to naznačovať napätie medzi rôznymi skupinami. Nie je to dôkaz veľkej vojny v modernom zmysle slova, no je to veľmi silný náznak, že medzi komunitami mohlo dochádzať ku konfliktom.
Vedci preto pripúšťajú, že toto správanie mohlo odrážať územné napätie medzi neandertálskymi skupinami, prípadne boj o priestor a zdroje. A práve to robí celý nález ešte zaujímavejším. Nejde len o šokujúci dôkaz kanibalizmu, ale možno aj o stopu po sociálnych konfliktoch, ktoré sa odohrávali krátko pred zmiznutím neandertálcov z regiónu.
Za zisteniami je viac než desať rokov výskumu
Závery nevznikli z jedného testu ani z jedného pohľadu na kosti. Vedci sa ku kolekcii z Goyet vracali viac než desať rokov a znovu ju skúmali pomocou moderných analytických nástrojov, ktoré pri starších výskumoch neboli k dispozícii.
Využili DNA analýzu na skúmanie biologických vzťahov, rádiokarbónové datovanie na určenie veku pozostatkov a izotopové merania, ktoré pomáhajú naznačiť, odkiaľ jednotlivci pravdepodobne pochádzali. Okrem toho siahli aj po digitálnych rekonštrukciách, vďaka ktorým dokázali lepšie poskladať veľmi fragmentované kosti a pochopiť ich tvar.
Práve kombinácia viacerých metód umožnila výskumníkom ísť ďalej než len k jednoduchému konštatovaniu, že ide o ľudské kosti so stopami násilia.
Výskum ukazuje brutálnejšiu a zložitejšiu stránku neandertálcov
Kanibalizmus medzi neandertálcami nie je vo vede úplná novinka. Tento výskum však naznačuje, že určití ľudia, najmä tí z iných skupín, sa mohli stávať cieľmi zámerne. Štúdia bola publikovaná v časopise Scientific Reports.
Čo presne za tým bolo, sa už s istotou povedať nedá. Mohol v tom byť hlad, konflikt aj kombinácia oboch. Goyet však ukazuje, že život neandertálcov zrejme nebol len o love a prežívaní v chlade. Bol aj o napätí medzi skupinami a niekedy zrejme aj o brutalite, ktorá sa nekončila pri zabití.
