Známe sladidlo z potravín bez cukru narušilo bunky mozgových ciev. Vedci ukázali, ako môže zvyšovať riziko mŕtvice
Erytritol v laboratóriu narušil fungovanie buniek mozgových ciev, zvýšil oxidačný stres a oslabil ochranu pred krvnými zrazeninami.
Kúpiš si proteínovú tyčinku bez cukru, nízkokalorickú zmrzlinu alebo „keto“ nápoj a máš pocit, že si si vybral zdravšie. Erytritol, ktorý týmto výrobkom dodáva sladkú chuť, sa roky používa ako náhrada cukru. Nový výskum z University of Colorado Boulder však v laboratóriu ukázal, že dokáže nepriaznivo ovplyvniť bunky vystielajúce mozgové cievy.
Vedci naraz zaznamenali viacero zmien. Bunky produkovali menej látok, ktoré cievy rozširujú, viac látok, ktoré ich sťahujú, horšie reagovali na vznik zrazenín a zároveň čelili vyššiemu oxidačnému stresu. Práve takáto kombinácia patrí medzi mechanizmy spojené s ischemickou mozgovou príhodou.
Erytritol je cukrový alkohol, odborne polyol. V malom množstve sa prirodzene nachádza napríklad v ovocí a fermentovaných potravinách. Priemyselne sa vyrába fermentáciou cukrov, často z glukózy pochádzajúcej z kukurice. Má takmer nulovú kalorickú hodnotu, približne 70 až 80 percent sladkosti bežného cukru a po konzumácii výrazne nezvyšuje hladinu glukózy ani inzulínu.
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v roku 2001 prijal oznámenie, podľa ktorého je erytritol pri určenom použití všeobecne považovaný za bezpečný, teda má status GRAS. Nešlo však o klasické schvaľovanie, akým prechádzajú lieky. Sladidlo sa odvtedy rozšírilo do stoviek výrobkov určených ľuďom, ktorí obmedzujú sacharidy, kontrolujú glykémiu alebo sa snažia schudnúť.
Erytritol zasiahol bunky mozgových ciev už po troch hodinách
Tím vedený profesorom Christopherom DeSouzom a doktorandkou Auburn Berry z University of Colorado Boulder pracoval s ľudskými bunkami mozgových mikrociev. Na tri hodiny ich vystavil koncentrácii 6 milimólov erytritolu na liter. Podľa autorov to zodpovedá približne 30 gramom sladidla v jednom bežnom nápoji bez cukru. Výsledky publikoval časopis Journal of Applied Physiology.
Neprehliadni
Po kontakte s erytritolom bunky produkovali menej oxidu dusnatého. Táto molekula pomáha cievam uvoľniť sa a rozšíriť, čím podporuje plynulý prietok krvi. Súčasne stúpla tvorba endotelínu-1, jednej z najsilnejších látok, ktoré cievy sťahujú.
Produkcia oxidu dusnatého klesla zo 7,3 na 5,8 mikromólu na liter, teda približne o pätinu. Endotelín-1 naopak stúpol z 26,9 na 34,6 pikogramu na mililiter. Bunky tak vysielali menej signálov na rozšírenie ciev a viac signálov na ich stiahnutie.
Vedci sledovali aj enzým eNOS, ktorý tvorbu oxidu dusnatého riadi. Jeho aktívna forma po vystavení erytritolu klesla približne o 35 percent, zatiaľ čo utlmená forma stúpla asi o 40 percent. Celkové množstvo enzýmu sa výrazne nezmenilo. Problém teda nebol v tom, že by bunkám chýbal, ale že zostával menej aktívny.
Erytritol spustil v bunkách mozgových ciev oxidačný stres
Erytritol zasiahol aj oxidačnú rovnováhu buniek. Produkcia reaktívnych foriem kyslíka dosiahla v ošetrených bunkách 204 percent, zatiaľ čo v kontrolných bunkách 105 percent. Množstvo voľných radikálov sa tak v experimente takmer zdvojnásobilo.
Ich nadbytok môže poškodzovať bunkové štruktúry, meniť fungovanie proteínov a podporovať zápal. Bunky mozgových mikrociev sú na tento typ stresu obzvlášť citlivé, pretože obsahujú veľké množstvo mitochondrií a tvoria súčasť hematoencefalickej bariéry medzi krvou a mozgovým tkanivom.
Bunky sa pokúsili brániť zvýšenou tvorbou antioxidačných proteínov SOD-1 a katalázy. Ani táto odpoveď však nárast voľných radikálov nevyrovnala. Štúdia priamo nemerala priepustnosť hematoencefalickej bariéry, preto nemožno tvrdiť, že ju erytritol počas experimentu poškodil.
Erytritol takmer vypol prirodzenú obranu ciev proti zrazeninám
Najvýraznejšia zmena sa objavila pri látke t-PA, ktorá pomáha rozpúšťať krvné zrazeniny. Vedci bunky stimulovali trombínom, enzýmom zapojeným do zrážania krvi. Neošetrené bunky po tomto podnete zvýšili hladinu t-PA približne z 90 na 110 pikogramov na mililiter.
Pri bunkách vystavených erytritolu sa hodnota prakticky nepohla. Zostala okolo 87 pikogramov na mililiter. Ich prirodzená reakcia proti vznikajúcej zrazenine tak takmer úplne vypadla.
„Ak sú cievy viac stiahnuté a schopnosť rozpúšťať krvné zrazeniny je oslabená, riziko mŕtvice stúpa,“ uviedla Berry. „Náš výskum ukazuje, ako by erytritol mohol toto riziko zvyšovať.“
Stále však ide o mechanizmus pozorovaný v laboratóriu. Vedci neskúmali pacientov ani výskyt skutočných mozgových príhod. Sledovali jeden typ buniek, jednu koncentráciu erytritolu a trojhodinové vystavenie.
Vyššie hladiny erytritolu sa už skôr spájali s infarktom a mŕtvicou
Nová práca nadväzuje na výskum Cleveland Clinic, ktorý zahŕňal viac ako 4 000 ľudí v Spojených štátoch a Európe. Osoby s vyššími hladinami erytritolu v krvi častejšie počas nasledujúcich troch rokov utrpeli závažnú kardiovaskulárnu príhodu, teda úmrtie, nefatálny infarkt alebo mozgovú príhodu.
Účastníkmi však nebola bežná zdravá populácia. Prevažne išlo o pacientov podstupujúcich kardiologické vyšetrenia. Pozorovacia štúdia navyše dokáže ukázať súvislosť, nie príčinu. Hladina erytritolu v krvi tiež nemusí presne odrážať jeho príjem zo stravy, pretože malé množstvo si vytvára aj ľudský organizmus.
Ďalšia malá štúdia pracovala s 20 zdravými dobrovoľníkmi. Desať z nich vypilo nápoj s 30 gramami erytritolu a ďalších desať nápoj s rovnakým množstvom glukózy. Po erytritole vedci namerali vyššiu reaktivitu krvných doštičiek a väčší sklon krvi k zrážaniu. Po glukóze rovnakú zmenu nepozorovali.
DeSouza preto odporúča kontrolovať zloženie výrobkov a na etiketách hľadať názvy „erythritol“, „erytritol“, označenie E 968 alebo pojem „sugar alcohol“. Štúdia nevie povedať, čo sa deje pri pravidelnej konzumácii ani či účinky po niekoľkých hodinách zmiznú. Otázkou zostáva, či ide len o varovný signál zo skúmavky, alebo o riziko ukryté v potravinách, ktoré si kupujeme ako zdravšiu náhradu cukru.
