Sladidlá sa tvária ako zdravšia náhrada cukru. Vedci ich spojili s nečakaným vplyvom na mozog
Vedci sledovali viac než 12-tisíc ľudí a zistili, že vyššia spotreba sladidiel sa spájala s rýchlejším zhoršovaním pamäti a myslenia.
Diétna cola, ochutená voda či nízkokalorický jogurt pôsobia ako rozumnejšia voľba než výrobky plné cukru. Nová štúdia však naznačuje, že ani sladidlá nemusia byť pri pravidelnej konzumácii úplne bez následkov.
Ľudia s ich najvyšším príjmom zaznamenali počas ôsmich rokov o 62 percent rýchlejší pokles celkových kognitívnych schopností než účastníci s najnižšou spotrebou. Autori tento rozdiel prirovnali približne k 1,6 roku starnutia navyše.
Výsledky zverejnil časopis Neurology. Výskum vychádzal z brazílskej longitudinálnej štúdie ELSA-Brasil a podieľala sa na ňom aj Claudia Kimie Suemoto z Univerzity v São Paule.
Najvyššia spotreba zanechala stopu už počas ôsmich rokov
Do analýzy zaradili 12 772 brazílskych štátnych zamestnancov vo veku najmenej 35 rokov. Priemerný vek bol necelých 52 rokov a takmer 55 percent účastníkov tvorili ženy. Výskumníci ich vyšetrili v troch etapách – v rokoch 2008 až 2010, 2012 až 2014 a napokon 2017 až 2019.
Na začiatku každý vyplnil dotazník o tom, čo počas predchádzajúceho roka jedol a pil. Z odpovedí vedci vypočítali príjem siedmich nízko- a bezkalorických sladidiel. Účastníkov potom rozdelili do troch skupín. Ľudia s najnižšou spotrebou prijímali v priemere 20 miligramov denne, v skupine s najvyššou spotrebou to bolo 191 miligramov.
Neprehliadni
Pre predstavu, 191 miligramov aspartámu zodpovedá približne jednej plechovke diétneho sýteného nápoja. Nešlo však o dennú dávku jedného konkrétneho sladidla. Vedci spočítali celkový príjem všetkých sledovaných látok z jedla a nápojov.
Skúmali aspartám, sacharín, acesulfám K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatózu. Nie všetky patria medzi umelé sladidlá v úzkom zmysle slova. Erytritol, xylitol a sorbitol sú cukrové alkoholy, známe aj ako polyoly. V potravinách sa používajú preto, že chutia sladko, no obsahujú menej energie než bežný cukor.
Nájdeme ich v ochutených vodách, diétnych limonádach, energetických nápojoch, jogurtoch a nízkokalorických dezertoch. Niektoré sa predávajú aj samostatne ako stolové sladidlá. Najvyššiu priemernú spotrebu zaznamenali vedci pri sorbitole, a to 64 miligramov denne.
Sladidlá sa s úpadkom spájali najmä u ľudí v strednom veku
Účastníci absolvovali šesť kognitívnych testov na začiatku, v polovici a na konci sledovania. Vedci preverovali slovnú plynulosť, pracovnú pamäť, vybavovanie slov aj rýchlosť spracovania informácií. Následne porovnali, ako rýchlo sa výsledky jednotlivých skupín počas rokov zhoršovali.
Vyššia spotreba sladidiel zostala spojená s rýchlejším poklesom kognitívneho výkonu aj po zohľadnení veku, pohlavia, vysokého krvného tlaku či srdcovo-cievnych ochorení. Rozdiel sa však neukázal rovnako vo všetkých vekových skupinách.
Medzi ľuďmi mladšími ako 60 rokov sa najvyšší príjem spájal s rýchlejším poklesom slovnej plynulosti a celkových kognitívnych schopností. Pri účastníkoch vo veku 60 rokov a viac vedci podobnú súvislosť nenašli. Štúdia nevysvetľuje, prečo sa výsledky rozdelili práve pri tejto hranici.
Rozdiely sa objavili aj pri cukrovke. Diabetici s vysokým príjmom sladidiel mali rýchlejší pokles pamäti a celkovej kognície. Medzi ľuďmi bez cukrovky sa súvislosť výraznejšie ukázala pri slovnej plynulosti a celkovom myslení.
Ľudia s cukrovkou však sladidlá používajú častejšie ako náhradu cukru. Do výsledkov tak mohol prehovoriť aj ich zdravotný stav, liečba alebo ďalšie rozdiely v jedálničku. Observačná štúdia tieto vplyvy nedokáže úplne oddeliť.
Šesť sladidiel sa spájalo s rýchlejším úpadkom. Tagatóza ako jediná nie
Aspartám, sacharín, acesulfám K, erytritol, sorbitol a xylitol sa spájali s rýchlejším poklesom celkovej kognície, najmä pamäti a slovnej plynulosti. Tagatóza bola jedinou sledovanou látkou, pri ktorej sa podobná súvislosť neobjavila.
To z nej ale ešte nerobí „bezpečné“ sladidlo. Spotreba jednotlivých látok sa líšila a vedci pri každej z nich pracovali s iným množstvom údajov. Na spoľahlivé porovnanie by boli potrebné ďalšie štúdie.
Horšie než skupina s najnižšou spotrebou dopadli aj ľudia v strednej tretine. Ich kognitívny pokles bol podľa tlačovej správy o 35 percent rýchlejší, čo autori prirovnali k približne 1,3 roku starnutia navyše. Pri najvyššej spotrebe išlo o 62 percent a ekvivalent 1,6 roku.
Tento údaj neznamená, že účastníci fyzicky zostarli o ďalších 1,6 roka alebo že sa u nich rozvinula demencia. Ide o prepočet rozdielu v tempe, akým sa počas ôsmich rokov zhoršovali výsledky kognitívnych testov.
Za rýchlejším úpadkom nemuseli byť iba sladidlá
Výskumníci ľuďom neprideľovali konkrétne sladidlá ani presné dávky. Sledovali ich bežný jedálniček a porovnávali ho s neskoršími výsledkami testov. Preto nemožno tvrdiť, že sladidlá priamo spôsobujú úpadok pamäti.
Údaje o strave navyše uvádzali samotní účastníci a nemuseli si presne pamätať všetko, čo počas roka zjedli alebo vypili. Časť ľudí zo štúdie postupne vypadla a výsledky mohli ovplyvniť aj ďalšie zdravotné problémy či rozdiely v životnom štýle. Výskum nezahŕňal ani všetky sladidlá dostupné na trhu.
„Nízko- a bezkalorické sladidlá sa často považujú za zdravú alternatívu cukru. Naše zistenia však naznačujú, že niektoré z nich môžu mať v dlhodobom horizonte negatívny vplyv na zdravie mozgu,“ uviedla Suemoto.
Autori chcú v ďalšom výskume preveriť aj iné náhrady rafinovaného cukru, napríklad med, javorový sirup, kokosový cukor či jablkový pretlak. Táto štúdia ich však netestovala, preto o ich vplyve na pamäť nič nehovorí.
Občasný diétny nápoj ale nie je dôvodom na paniku. Výsledky však pripomínajú, že označenie „bez cukru“ ešte automaticky neznamená „bez rizika“.
