Odvážna štúdia tvrdí, že sme život mimo Zeme už objavili: Rovno sa nám ho podarilo aj zahubiť
Nová štúdia naznačuje, že s mimozemským životom sa mohol stretnúť už lander Viking, no pri experimentoch mohol neúmyselne zahubiť extrémofilné organizmy žijúce v marťanskej pôde.
V lete 1976 pristáli landery Viking 1 a 2 na Marse a poslali prvé fotografie z povrchu. Vedci skúmali pôdu a hľadali stopy života alebo organické molekuly. Väčšina testov priniesla zmiešané výsledky, ale niektoré naznačovali prítomnosť chlorovaných organických zlúčenín. Tie sa vtedy považovali za kontamináciu zo Zeme a výsledky boli rýchlo vyhlásené za negatívne, píše IFL Science.
„Hoci úplne prvý test na mieste pristátia sondy Viking 1 v oblasti Chryse Planitia vyšiel pozitívne na prítomnosť organickej syntézy (s istotou 99,7 % v porovnaní s kontrolnou vzorkou), nadväzujúce testy neposkytli žiadne jasné výsledky. Experiment s výmenou plynov (GEX) bol rovnako mätúci: ukázal uvoľňovanie viacerých plynov vrátane kyslíka, no vedci sa dodnes nezhodujú na jednoznačnom vysvetlení,“ hovorí profesor Dirk Schulze-Makuch z Technische Universität Berlin.
Prvý test naznačil, že pôda reaguje, ale ďalšie testy sa nerozhodli jednoznačne.
Rádioaktívna stopa života
Niektoré experimenty pridali do pôdy vodu s rádioaktívne značenými živinami. Ak v pôde existovali mikroorganizmy, mali by živiny spotrebovať a uvoľniť rádioaktívny oxid uhličitý. Experiment ukázal významné množstvo 14CO2 a aj výmenu kyslíka pri zvlhčení pôdy. To mohlo byť znakom mikrobiálnej aktivity, podobne ako niektoré extrémne mikroby na Zemi, napríklad v púšti Atacama. Keď dostali príliš veľa vody, jednoducho zomreli. Vysvetľuje to, prečo ďalšie dávky rádioaktívnych živín už nevyvolali ďalší plyn.
„V experimente navrhnutom na hľadanie marťanskej analógie respiračného metabolizmu sa uvoľnilo značné množstvo rádioaktívne značeného 14CO2 z živín značených izotopom 14C. Pri navlhčení marťanskej pôdy bolo taktiež pozorované výrazné uvoľňovanie dikyslíka O2 a výmena CO2,“ uvádzajú autori.
Hypotetický marťanský mikrób
Vedci navrhujú, že Mars mohol hostiť baktériu BARSOOM (Bacterial Autotroph Respiring with Stored Oxygen On Mars). Takýto organizmus by mohol prežívať v takmer neaktívnom stave, pripravený „ožiť“, keď sa objaví voda a teplo. Počas noci by mohol ukladať kyslík a cez deň fixovať uhlík, keď sú vhodné podmienky. Týmto spôsobom by sa dali vysvetliť zvláštne výsledky Vikingu, pôda reagovala pri prvom zavlažení, ale neskôr už žiadna aktivita.
Problém antropocentrizmu a planetárnej ochrany
Hlavnou chybou misie Viking nebola technika, ale naše nastavenie mysle. Hľadali sme život, ktorý „pije“ vodu a „je“ organické živiny, ako my. Ak život na Marse vznikol nezávisle, jeho biológia mohla byť odlišná, napríklad využívať peroxid vodíka ako nemrznúcu zmes v bunkách. Pridaním čistej vody sme im nielen spôsobili šok, ale doslova rozpustili ich prirodzené vnútorné prostredie. To nás dnes učí, že pri hľadaní mimozemšťanov musíme zahodiť naše „pozemské okuliare“.
Neprehliadni
Tento objav zároveň zdôrazňuje etický problém pilotovaných misií. Ak BARSOOM existoval, hrozí spätná kontaminácia. Nevieme, ako by tieto mikróby reagovali s našou biosférou. NASA a ESA dnes vyvíjajú extrémne prísne karanténne protokoly pre vzorky z Marsu.
Digitálna archeológia dát
Fascinujúce je, že objav nevznikol priamo na Marse, ale v laboratóriách na Zemi prehodnocovaním 50 rokov starých dát. Dnes má AI výkon, ktorý umožňuje nájsť vzorce a signály, ktoré vedci v 70. rokoch jednoducho nevideli. Staré misie ako Viking, Voyager alebo Galileo tak stále poskytujú nové objavy.
BARSOOM zostáva hypotézou, ale nový pohľad na údaje z Vikingu núti vedcov prehodnotiť, či ľudstvo už nenarazilo na prvý život mimo Zeme. Ak áno, stretnutie bolo krátke a nešťastné, a stále máme veľa otázok, ktoré čakajú na odpoveď. Tento prípad ukazuje, že staré dáta a moderné metódy môžu spoločne priniesť prekvapivé objavy.
