Rakovina má tajnú zbraň. Dokáže prinútiť imunitu človeka, aby pracovala pre nádor, tvrdia vedci
Nový výskum ukazuje, že imunitný systém nie je v prípade rakoviny lenivý, no utlmujú ho konkrétne mechanizmy, ktoré sa podarilo potlačiť.
Vedci objavili, že rakovina dokáže preprogramovať imunitný systém vo svoj prospech. Neutrofily, bežné obranné bunky tela, sa pod vplyvom nádoru prestávajú správať ako ochrancovia a začnú podporovať rast rakoviny. Kľúčovým hráčom je molekula CCL3, chemokín, ktorý tieto bunky začnú produkovať, keď sú „infiltrované“ nádorom.
Namiesto obrany telo tak vlastne buduje pomocnú infraštruktúru pre samotný nádor. Tento proces sa podľa štúdie Univerzity v Ženeve a Ludwigovho inštitútu pre výskum rakoviny objavuje u viacerých typov rakoviny, takže CCL3 môže slúžiť ako užitočný marker progresie ochorenia.
Rakovina sa nevyvíja izolovane. Tumory existujú v prostredí plnom rôznych buniek, ktoré na seba vzájomne pôsobia.
„Jednou z najväčších výziev je identifikovať, ktoré z týchto interakcií skutočne ovplyvňujú rast nádoru,“ vysvetľuje Mikaël Pittet, profesor patológie a imunológie na UNIGE, ktorý štúdiu viedol: „Predchádzajúce výskumy ukázali, že expresia dvoch génov v makrofágoch úzko súvisí s progresiou ochorenia. Teraz sme identifikovali ďalšiu premennú, neutrofily.“
Neutrofily tvoria jednu z najpočetnejších skupín imunitných buniek a bežne bojujú proti infekciám a poškodeniu tkanív. V rakovine však ich prítomnosť často signalizuje horšie vyhliadky. Tumory ich aktívne lákajú a menia ich správanie.
„Neutrofily, ktoré nádor priláka, prechádzajú reprogramovaním: začnú produkovať molekulu CCL3, ktorá podporuje rast nádoru. Takto sa normálna obranná reakcia mení na nástroj, ktorý rakovine pomáha,“ vysvetľuje Pittet.
Študovať neutrofily pritom predstavuje technickú výzvu. Sú ťažko manipulovateľné geneticky, čo sťažuje sledovanie presného mechanizmu.
Neprehliadni
„Použili sme kombináciu experimentálnych prístupov, aby sme kontrolovali expresiu CCL3 špecificky v neutrofiloch, bez ovplyvnenia iných buniek. Bola to veľmi citlivá operácia,“ hovorí Evangelia Bolli, ktorá sa podieľala na experimentálnej časti štúdie.
Keď výskumníci CCL3 z neutrofilov odstránili, bunky sa už pod rakovinou nepodporovali rast nádoru. Zostali normálne fungovať v krvi a dokázali sa nahromadiť v nádore, no ich škodlivé preprogramovanie sa neudialo.
Významný je aj dopad na imunoterapiu. Dnes sa pacienti často spoliehajú na lieky, ktoré majú „nakopnúť“ imunitný systém, aby zaútočil na rakovinu. Problém je, že u veľkej časti pacientov tieto terapie nefungujú. Výskum ukazuje, že imunita nie je len „lenivá“, rakovina ju aktívne sabotuje. Neutrofily produkujúce CCL3 vytvárajú okolo nádoru ochranný val, cez ktorý sa lieky aj útočné bunky, ako T‑lymfocyty, nedostanú. Identifikácia CCL3 je prvým krokom k tomu, aby lekári vedeli, komu treba najprv „vypnúť sabotáž“, ešte pred liečbou.
CCL3 môže slúžiť aj ako „včasné varovanie“. Namiesto invazívneho odberu z nádoru by stačil jednoduchý odber krvi, tekutá biopsia, na zistenie, či sa imunita začína preprogramovávať. Sledujúc hladinu CCL3, lekári môžu upraviť stratégiu liečby o mesiace skôr, než agresivita nádoru zasiahne CT alebo MRI.
Dobré a zlé bunky
Celý výskum mení pohľad na „dobré“ a „zlé“ bunky. Bunka nie je inherentne imunitná alebo rakovinová, jej správanie určuje prostredie. Mechanizmus pripomína princíp „prilepených stránok“ z nedávnych štúdií o regenerácii mozgu: rakovina núti neutrofily „čítať len tie zlé recepty“ vo svojej DNA, tie, ktoré produkujú CCL3. Onkológia sa tak mení z chirurgie a „zabíjania buniek“ na preprogramovanie správania buniek.
„Tým, že odhalíme kľúčové signály ako CCL3, dokážeme lepšie pochopiť, kedy imunitný systém pracuje proti pacientovi, a prispôsobiť liečbu tak, aby fungovala efektívne,“ dodáva Pittet.
Budúcnosť liečby rakoviny sa tak presúva od samotného útoku na nádor k obnove správneho nastavenia imunitného systému, čo môže otvoriť cestu k efektívnejšej a cielenejšej terapii.
