Rakovina si v nádore drží imunitné bunky ako rukojemníkov. Vedci ich dokázali obrátiť proti nej
Nová imunoterapia z KAIST prebúdza imunitné bunky priamo v nádore. Makrofágy sa po injekcii zmenia na aktívnych lovcov rakoviny a dokážu spustiť útok aj proti metastázam bez laboratórnej manipulácie.
Rakovinové nádory v sebe nenosia len zhubné bunky. Ukryl sa v nich aj imunitný systém, ktorý by ich za normálnych okolností zničil. Problém doteraz spočíval v tom, že nádor tieto bunky umlčal, znefunkčnil a premenil na tichých pozorovateľov. Vedci z Kórejského inštitútu KAIST však v roku 2026 prišli s metódou, ktorá tento stav zlomila priamo v tele pacienta.
Výskumný tím pod vedením profesora Ji-Ho Parka vyvinul terapiu, ktorá po injekcii do nádoru „prebudila“ tamojšie imunitné bunky, takzvané makrofágy. Namiesto pasívnych buniek sa z nich stali aktívni lovci rakoviny. Bez genetickej manipulácie v laboratóriu, bez čakania a bez odberov buniek z krvi, informuje Science Daily.
Makrofágy, ktoré sa bežne nachádzajú v nádoroch, po vstrebaní špeciálne navrhnutých nanočastíc začali vytvárať tzv. CAR receptory, molekulárne „radary“, ktoré rozpoznajú rakovinové bunky. Zároveň sa v nich aktivovali signálne dráhy imunity. Vedci tak nakoniec získali bunky, ktoré rakovina roky držala pod krkom a obrátili ich proti nej.„Predstavili sme nový koncept imunoterapie, pri ktorej vznikajú protinádorové imunitné bunky priamo v tele pacienta,“ uviedol profesor Ji-Ho Park.
Riešenie problému „chladných“ nádorov
V onkológii sa nádory delia na tzv. horúce a chladné. Horúce nádory, napríklad niektoré melanómy, obsahujú veľa imunitných buniek a moderná liečba na ne reaguje pomerne dobre.
Chladné nádory, ako rakovina pankreasu či prostaty, však imunitný systém prakticky nevidí. Sú izolované, nepriepustné a pre liečbu extrémne odolné. Práve tu sa ukázal skutočný význam kórejského objavu.
Neprehliadni
Metóda KAIST dokázala zmeniť „chladný“ nádor na „horúci“ zvnútra. Reprogramované makrofágy nezaútočili len priamo, ale začali vysielať poplašné signály, cytokíny. Tým prelomili ochranný štít nádoru a privolali ďalšie zložky imunity. Nádor sa tak ocitol pod koordinovaným útokom vlastného obranného systému.
Koniec závislosti od darcov a laboratórií
Doterajšie CAR-T či CAR-M terapie patrili medzi najkomplikovanejšie postupy modernej medicíny. Lekári museli pacientovi odobrať imunitné bunky, upraviť ich v špecializovanom laboratóriu a po týždňoch ich vrátiť späť. Celý proces stál obrovské peniaze a čas.
Nový prístup tento model prelomil. Nanočastice s mRNA sa dajú vyrábať vo veľkom, skladovať zmrazené a distribuovať do nemocníc ako bežný liek. Lekár ich podal pacientovi okamžite, bez čakania na personalizovanú výrobu.
Pre agresívne formy rakoviny, kde rozhodujú dni, to znamená zásadný rozdiel.
„Naša stratégia prekonala hlavné limity existujúcich CAR-makrofágových terapií, doručenie aj potlačujúce prostredie nádoru,“ dodal Park.
Fenomén abkopálneho efektu
Jedným z najzaujímavejších pozorovaní výskumu bol jav, ktorý medicína pozná ako abkopálny efekt. Po aplikácii terapie do jedného nádoru reagovali aj vzdialené ložiská v tele.
Makrofágy po zničení rakovinových buniek rozložili ich štruktúru a „ukázali“ ju ďalším imunitným bunkám, najmä T-lymfocytom. Tie sa následne správali ako vycvičené stopárske psy, vyhľadali rovnaké bunky kdekoľvek v tele a zaútočili aj na metastázy, kam sa injekcia nikdy nedostala.
Výsledky testov na zvieracích modeloch melanómu ukázali výrazné spomalenie rastu nádorov a silnú imunitnú odpoveď. Štúdia vyšla v prestížnom časopise ACS Nano a otvorila cestu k ďalším klinickým skúškam.
Nejde o konečné riešenie rakoviny. Ide však o dôkaz, že imunitný systém pacienta sa dá prebudiť tam, kde bol doteraz považovaný za porazený. A práve to robí z tohto výskumu jeden z najzaujímavejších onkologických posunov posledných rokov.
