Desivý „Bzučiak“ vysiela už celé desaťročia. Tajomný ruský signál na 4625 kHz straší svet
Na frekvencii 4625 kHz sa už celé desaťročia ozýva tajomný ruský signál prezývaný „Bzučiak“. Občasné zvláštne hlásenia a šepoty o jadrových kódoch vyvolávajú strach aj konšpirácie po celom svete.
Na frekvencii 4625 kHz sa ozýva monotónny, takmer otravný zvuk, ktorý beží nepretržite celé desaťročia. Občas nudné bzučanie preruší strohý hlas čítajúci zvláštne mená či čísla v ruštine. Na prvý pohľad ide o obyčajný signál, no pre fanúšikov záhad je to kultový fenomén. Tým je stanica UVB‑76, skorej známa ako „Bzučiak“. Na tému upozornil server Wired.
Jej existencia sa datuje ešte do čias Sovietskeho zväzu a odvtedy je vyhľadávaná nadšencami rádia, novinárov i konšpirátorov. O čo však ide v skutočnosti? Podľa armádnych zdrojov sú to len rutinné prenášky, no množstvo ľudí verí, že ide o niečo omnoho desivejšie. Začať môžeme špionážnymi kódmi až po signály súvisiace s jadrovým arzenálom Ruska.
Počas studenej vojny boli krátkovlnné vysielače dôležitým spojovacím kanálom. Na rozdiel od bežného rádia dokázali preniesť signál naprieč kontinentmi. Nie je preto prekvapením, že ich využívali armády, ale aj rozviedky na oboch stranách „Studenej vojny“. Práve v tom období sa objavil aj Bzučiak so svojim nekonečne monotónnym tónom, ktorý v praxi slúži len na „rezerváciu“ frekvencie pre prípady núdzovej komunikácie.
Rádiostanica stále rozpútava vášne
Pre bežného poslucháča nedávalo jeho vysielanie nikdy zmysel. Pre komunity rádioamatérov bolo však lovenie tajomných hlásení doslova adrenalínovým športom. A keď sa v 90. rokoch a neskôr na internete začali objavovať celé nahrávky zvláštnych hlásení, rozpútala sa nová vlna dohadov a konšpirácií. Záhadno má proste svoje čaro.
V roku 2011 amatéri v okolí Petrohradu objavili prázdny vojenský objekt, z ktorého sa mal podľa všetkého Bzučiak vysielať. To, že pôsobí opustene, no signál funguje naďalej, len zvýšilo „mystiku“ celej stanice. Krátko nato štátna televízia RT ubezpečovala, že ide o súčasť bežnej vojenskej infraštruktúry. Mnohých to však nepresvedčilo, predsa len záhadnosť je príťažlivejšia, než suchá „pravda“.
Neprehliadni
Postupne sa objavila aj jedna z najdramatickejších teórií, že UVB‑76 je napojené na systém „Perimeter“, ktorý je na Západe známy ako „Mŕtva ruka“. Tento projekt mal v prípade totálneho útoku na Sovietsky zväz automaticky zabezpečiť odvetu jadrovými zbraňami. Hoci odborníci pripúšťajú, že Perimeter skutočne existoval, spojenie s Bzučiakom rázne odmietajú. Nakoľko technické parametre nesúhlasia.
Je to spúšťač jadrovej vojny?
Napriek tomu sa v posledných rokoch ruské médiá opätovne vracajú k Bzučiaku, vždy v spojení s politickým napätím so Západom. Či už ide o rozhovory prezidentov, vojnu na Ukrajine, alebo jadrové hrozby. UVB‑76 sa tak vždy prezentuje ako symbol tajomnej a nebezpečnej sily. Záhadná povaha samotného signálu pomáha vyvolávať atmosféru neistoty a to presne v propagande ide.
Nezávislé analýzy však hovoria niečo iné. Frekvencia 4625 kHz je súčasťou komunikačnej siete ruskej armády, ktorá spája vzdialené jednotky. Nič viac, nič menej. Keby malo ísť o supertajný systém apokalypsy, určite by nevysielal tak verejne, že ho môže počúvať ktokoľvek s lacným rádiom. To však neznamená, že príbeh Bzučiaka stratil na príťažlivosti. Práve naopak. Tisíce priaznivcov na fórach či YouTube trpezlivo nahrávajú každý záznam a sú pripravení rozlúštiť hoci aj neexistujúci kód. A keďže skutočná pravda je nudná, konšpiračná teória je proste vždy príťažlivejšia.
Bzučiak tak zostáva presne tým, čím bol celé desaťročia, teda len zvláštnym hlukom na pozadí svetovej politiky. Nie je to teda spúšťač jadrovej vojny, ale ukážka, ako dobre funguje „tajomstvo“, keď sa spojí s dávkou strachu a štipkou propagandy.
