Nutričné tabuľky ti ukazujú len malú časť pravdy. V jedle sa nachádzajú tisíce látok, ktoré vedci ešte len začínajú chápať
V jedle sa skrývajú tisíce látok, ktorým vedci stále nerozumejú. Nutričná temná hmota môže vysvetliť, prečo rovnaká strava nepôsobí na každého rovnako.
Výživové odporúčania sa desaťročia točili okolo rovnakých tém. Menej cukru, menej soli, menej tuku a naopak viac zeleniny, ovocia a vlákniny. Napriek tomu počet ľudí s obezitou, cukrovkou či srdcovo-cievnymi ochoreniami neustále rastie. Čoraz viac vedcov preto začína klásť nepríjemnú otázku, čo ak o jedle stále vieme oveľa menej, než si myslíme?
Práve na to upozorňuje nový pohľad na výživu, ktorý získava pozornosť vo vedeckých kruhoch. Výskumníci hovoria o takzvanej „nutričnej temnej hmote“, obrovskom množstve chemických látok v potravinách, ktorých účinky na ľudské telo zatiaľ nikto poriadne nepreskúmal.
Názov nie je náhodný, vedci si požičali pojem z astronómie, píše portál The Conversation. Astronómovia totiž odhadujú, že približne štvrtinu vesmíru tvorí temná hmota. Nikto ju priamo nevidel, no jej gravitačné účinky prezrádzajú, že existuje. Podobná situácia môže podľa vedcov vznikať aj vo výžive.
To, čo poznáme, tvorí iba malý zlomok toho, čo sa v potravinách môže nachádzať
Po celé desaťročia sa odborníci sústreďovali hlavne na základné živiny. Bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny a minerály tvorili základ väčšiny odporúčaní. Celý tento zoznam však obsahuje približne 150 známych látok. Moderné analýzy potravín priniesli prekvapujúce zistenie. V jedle sa nachádza viac ako 26 000 rôznych chemických zlúčenín. Pri väčšine z nich vedci stále netušia, aký vplyv majú na zdravie človeka. Inými slovami, výživa sa dlhé roky sústredila iba na malú časť celého obrazu.
Niektoré z týchto nepreskúmaných látok môžu prospievať zdraviu, no iné môžu zvyšovať riziko ochorení. Problém spočíva v tom, že ich účinky zatiaľ nikto detailne nezmapoval. Mnohí ľudia vnímajú jedlo jednoducho. Telo dostane energiu, vitamíny a stavebný materiál na opravu buniek. Moderná veda však odhaľuje oveľa zložitejší obraz.
Neprehliadni
Každé sústo obsahuje obrovské množstvo chemických zlúčenín, ktoré medzi sebou vzájomne komunikujú. Niektoré ovplyvnia baktérie v črevách. Iné zasiahnu do metabolizmu alebo do činnosti imunitného systému. Ďalšie dokonca zasiahnu do aktivity génov.
Práve preto sa v posledných rokoch rozvíja odbor nazývaný foodomika. Vedci sa v ňom snažia vytvoriť akúsi mapu všetkých látok nachádzajúcich sa v potravinách a zistiť, ako ovplyvňujú ľudský organizmus.
„Väčšina chemických látok v potravinách zostáva pre výskum prakticky neviditeľná. Konzumujeme ich každý deň, no o ich účinkoch vieme len veľmi málo,“ upozorňujú autori analýzy.
Tajomstvo stredomorskej stravy možno neleží tam, kde si myslíš
Jedným z príkladov je známa stredomorská strava. Už dlhé roky sa spája s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení. Vedci však postupne zisťujú, že za jej priaznivými účinkami nestojí iba nižší príjem nezdravých tukov. Dôležitú úlohu zohrávajú aj menej známe chemické procesy. V črevách napríklad vzniká látka nazývaná TMAO. Produkujú ju baktérie pri spracovaní určitých zlúčenín nachádzajúcich sa v červenom mäse alebo vajciach. Vyššie hladiny TMAO sa spájajú s väčším rizikom srdcových ochorení.
Výskumníci však zistili, že cesnak obsahuje látky, ktoré tvorbu TMAO obmedzia. Nejde teda iba o to, čo zješ. Dôležitú úlohu zohráva aj kombinácia jednotlivých potravín.
Mikrobióm v našich črevách môže reagovať individuálne na rôzne látky
Veľká časť celej záhady sa ukrýva práve v črevnom mikrobióme. Miliardy baktérií žijúcich v tráviacom systéme premieňajú látky z potravy na úplne nové chemické zlúčeniny. Tie následne ovplyvnia zápaly, imunitu, metabolizmus aj tvorbu energie. Dobrým príkladom je kyselina ellagová nachádzajúca sa v orechoch a niektorých druhoch ovocia.
Po kontakte s črevnými baktériami vzniknú látky nazývané urolitíny. Tie podporia správnu funkciu mitochondrií, teda malých energetických elektrární v bunkách. Takéto procesy ukazujú, že účinky potravín často nezávisia iba od ich zloženia. Veľkú úlohu zohráva aj to, ako ich spracuje organizmus konkrétneho človeka.
Vedci dnes vedia, že strava zasiahne aj do oblasti nazývanej epigenetika. Nejde o zmenu samotnej DNA. Mení sa však spôsob, akým gény pracujú. Jeden z najznámejších príkladov pochádza z obdobia druhej svetovej vojny. Ľudia, ktorých matky prežili počas tehotenstva veľký hladomor v Holandsku, častejšie trpeli srdcovými chorobami, cukrovkou druhého typu alebo niektorými psychickými poruchami.
Výskumníci neskôr odhalili zmeny v aktivite ich génov, ktoré súviseli s nedostatkom potravy počas vývoja v maternici.
„Jedlo neovplyvní iba množstvo prijatej energie. Môže zasiahnuť aj do biologických procesov, ktoré regulujú aktivitu génov,“ vysvetľujú odborníci.
V súčasnosti vznikajú projekty, ktoré sa snažia zmapovať túto neznámu oblasť. Jedným z nich je Foodome Project.
Výskumníci už katalogizovali viac než 130 000 molekúl nachádzajúcich sa v potravinách a postupne skúmajú ich vzťah k chorobám, črevným baktériám aj ľudským proteínom.
Cieľ je pomerne ambiciózny. Vedci chcú vytvoriť detailnú mapu chemického vesmíru ukrytého v jedle.
Výsledky podobných projektov zatiaľ neprinesú revolúciu zo dňa na deň. Naznačujú však, že potraviny predstavujú oveľa zložitejší systém, než si výživa celé desaťročia myslela. A práve v tejto „nutričnej temnej hmote“ sa možno ukrývajú odpovede na otázky, ktoré odborníkov trápia už celé generácie.
