Ako strava, ktorú ješ, mení črevný mikrobióm? Veľký výskum odhalil rozdiely medzi všežravcami, vegetariánmi a vegánmi
To, čo ješ, mení zloženie baktérií v čreve. Výskum ukazuje rozdiely medzi vegánmi, vegetariánmi a všežravcami a naznačuje, že pestrá rastlinná strava prospieva mikrobiómu najviac.
To, čo si každý deň dávaš na tanier, neovplyvňuje len tvoju váhu či trávenie. Nový výskum ukazuje, že mení aj to, aké baktérie žijú v tvojom čreve. Rozdiely medzi vegánmi, vegetariánmi a všežravcami sú pritom výraznejšie, než by sa mohlo zdať.
Výskumníci z Talianska a Veľkej Británie analyzovali črevný mikrobiom viac ako 21-tisíc ľudí z USA, Británie a Talianska. Do výskumu zaradili vegánov, vegetariánov aj všežravcov a sledovali, ako sa ich strava odráža v zložení črevných baktérií.
V čreve všežravcov prosperujú iné druhy baktérií
Ukázalo sa, že každý typ stravovania vytvára v čreve inú komunitu mikroorganizmov. Nie je to nič prekvapivé. Ak telo pravidelne dostáva iný typ živín, mení sa aj to, ktoré baktérie v ňom majú lepšie podmienky.
Ľudia, ktorí jedia mäso, majú v čreve viac baktérií ako Alistipes putredinis. Táto baktéria sa špecializuje na fermentáciu bielkovín. Podstatné však je, že vedci u všežravcov našli aj viac druhov, ktoré sa spájajú so zápalmi čriev a so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva.
Medzi tieto problematickejšie baktérie patria napríklad Ruminococcus torques a Bilophila wadsworthia. Strava bohatšia na živočíšne produkty tak môže podporovať rast mikroorganizmov, ktoré z dlhodobého pohľadu zdraviu veľmi nepomáhajú.
Neprehliadni
Vegáni si pestujú baktérie, ktoré milujú vlákninu
V črevách ľudí, ktorí sa stravujú čisto rastlinne, to vyzerá inak. Vo väčšej miere sa tam objavujú druhy z kmeňov Bacteroides a Firmicutes, ktoré sú dôležité pri spracovávaní vlákniny z rastlinných potravín. Ide o baktérie, ktoré vedia zužitkovať to, čo tvoje telo samo stráviť nedokáže, napríklad časti zeleniny, ovocia, strukovín či celozrnných potravín.
Tieto baktérie robia pre telo niečo veľmi užitočné. Produkujú krátkoreťazcové mastné kyseliny, napríklad butyrát. Ide o látku, ktorá pomáha chrániť črevnú stenu, tlmí zápal a udržiava lepšiu rovnováhu medzi imunitným systémom a metabolizmom. Zjednodušene povedané, baktérie si z vlákniny vytvoria látky, ktoré potom pomáhajú udržiavať črevo v lepšej kondícii.
Rozhoduje teda aj to, čo sa na tvojom tanieri objavuje pravidelne. Rastlinná strava podporuje tie druhy baktérií, ktoré bývajú pre organizmus prospešnejšie.
Mliečne výrobky zanechávajú v čreve vlastný podpis
Zaujímavé je, že vedci vedeli pomerne presne rozlíšiť aj vegetariánov od vegánov. U vegetariánov sa v mikrobiome častejšie objavovala baktéria Streptococcus thermophilus, ktorá sa nachádza najmä v mliečnych výrobkoch a využíva sa napríklad pri výrobe jogurtov.
Črevá tak často prezradia aj to, že človek síce neje mäso, ale stále konzumuje mliečne výrobky. Niektoré baktérie sa totiž do tela nedostávajú len preto, aby pomohli spracovať jedlo, ale prichádzajú aj priamo z potravín a určitý čas môžu v črevnom prostredí pretrvávať.
Rozmanitosť baktérií ešte automaticky neznamená zdravie
Gloria Fackelmann, ktorá patrí medzi hlavné autorky výskumu, upozornila aj na jedno prekvapivé zistenie. Vegáni a vegetariáni mali v črevách celkovo menšiu druhovú rozmanitosť baktérií ako všežravci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o nevýhodu.
Vedci však zdôrazňujú, že samotný počet druhov veľa nehovorí o tom, či je mikrobiom zdravý. Dôležitejšie je, aké baktérie v čreve žijú a čo tam robia. Niekoľko prospešných druhov môže byť pre telo cennejších než pestrá zmes baktérií, z ktorých časť sa spája so zápalmi alebo inými problémami.
Vegáni mali podľa analýz v priemere najzdravší jedálniček. Za nimi nasledovali vegetariáni a až potom všežravci. Kvalita stravy sa následne odrážala aj v zložení ich črevného mikrobiómu.
„Pozorovali sme, že množstvo a rozmanitosť rastlinných potravín má veľmi pozitívny vplyv na mikrobiom,“ vysvetľuje Nicola Segata, vedúci výskumu. „Vyhýbanie sa mäsu alebo mliečnym výrobkom nemá nevyhnutne pozitívny účinok, ak neprichádza spolu s rozmanitosťou kvalitných rastlinných produktov.“
Strava formuje črevné baktérie dvoma rôznymi spôsobmi
Vedci zistili, že jedlo ovplyvňuje mikrobiom minimálne dvoma cestami. Po prvé podporuje rast baktérií, ktoré sú potrebné na trávenie konkrétnych živín. Po druhé sa niektoré baktérie dostávajú do čreva priamo z potravín, ktoré človek konzumuje.
Vegáni mali v mikrobiome najmenej baktérií pochádzajúcich z potravín, s výnimkou tých, ktoré súviseli s ovocím a zeleninou. Tých mali naopak najviac. Vegetariáni a všežravci mali v črevách viac mikroorganizmov spojených s mliečnymi výrobkami, najmä s fermentovanými.
Črevo zjavne najlepšie reaguje na pestrú rastlinnú stravu
Ak z tohto výskumu niečo vystupuje najvýraznejšie, tak to, že črevné baktérie veľmi citlivo reagujú na to, čo ješ dlhodobo. Nejde len o to, či si vegán, vegetarián alebo všežravec. Oveľa viac záleží na tom, koľko rozmanitej rastlinnej potravy sa v tvojom jedálničku reálne objavuje.
Segata upozorňuje, že nestačí staviť všetko na jeden „zdravý“ druh zeleniny alebo na pár opakujúcich sa jedál. Mikrobiom podľa všetkého lepšie funguje vtedy, keď dostáva širšie spektrum rastlinných potravín.
