Niečo sa deje s psami v černobyle, varujú vedci: Menia sa im priamo pred očami
Výskumníci momentálne upierajú svoj zrak na černobyľské psy, ktoré prechádzajú rapídnou evolúciou.
Ak si myslel, že v černobyľskej zóne nájdeš len ticho a prázdne ulice, realita ťa prekvapí. Po štyridsiatich rokoch od výbuchu reaktora tam žijú celé stáda divokej zveri a stovky túlavých psov, ktorí pochádzajú z kedysi milovaných domácich miláčikov. A práve títo psi sa teraz dostávajú na titulky vedeckých časopisov. Ich DNA totiž odhalila niečo, čo vedcov poriadne zaujalo, informuje Popular Mechanics.
Tím z University of South Carolina a amerického National Human Genome Research Institute preskúmal genetický materiál od 302 psov z elektrárne a z miest vzdialených asi 10 kilometrov. Ukázalo sa, že psy priamo pri elektrárni sa geneticky líšia od psov žijúcich v neďalekom meste Černobyľ. Nejde len o malé rozdiely. Majú dokonca natoľko špecifické genetické podpisy, že vedci z nich vytvorili akési genomické rodokmene.
Psy pri elektrárni tvoria skupinu, ktorá má jasne oddelený genetický profil. Izolácia a prítomnosť radiácie ich držia mimo bežného „psieho trhu partnerov“, takže ich línia sa vyvíja vlastným smerom. Druhá skupina, psy z Černobyľu, je podobnejšia pouličným psom v okolitých krajinách. Rodokmene pomôžu sledovať, aké mutácie sa objavujú, čo prenášajú ďalším generáciám a či sa prejavia aj navonok, napríklad vo vyššej odolnosti voči rakovine.
„Zaujíma nás, či získali mutácie, ktoré im pomohli prežiť a rozmnožiť sa v tomto prostredí,“ hovorí odborníčka na psí genom Elaine Ostrander a autorka výskumu
A práve tu začína spor medzi dvoma vedeckými tábormi.
Čo robí radiácia a čo robí izolácia
Pred pár rokmi biológovia prišli na to, že niektoré druhy v zóne vykazujú bizarné farby či správanie. Napríklad rosničky tu bývajú čierne, nie zelené. Ich melanín zrejme pomáhal zvládnuť žiarenie. Preto sa mnohí pýtali, či sa niečo podobné deje aj u psov.
Neprehliadni
Lenže v roku 2025 prišla rozsiahla štúdia z North Carolina State University a Columbia University, ktorá analyzovala genómy psov až na úroveň jednotlivých nukleotidov. Porovnala psy z Černobyľu s populáciami z Poľska, Ruska a ďalších regiónov, aby mala presnú kontrolnú skupinu. Výsledok neukázal žiadne známky mutácií, ktoré by potvrdili, že psy získali „supervýhody“ vďaka radiácii.
„Mutácie by sa zachovali, ak by priniesli výhodu v prežití. Nič také sme nenašli,“ povedal vedúci autor Matthew Breen: „Neznamená to však, že radiácia nemá žiadny vplyv.“
Radiácia môže škodiť aj bez „evolučných supermocí“
Aj keď sa zatiaľ nepotvrdilo zrýchlené vyvíjanie psov, výskumníci riešia ďalší problém, možné dlhodobé škody. Zameriavajú sa na biomarkery poškodenia DNA v telesných bunkách, ktoré sa len tak neprenesú do potomkov, ale môžu ovplyvniť zdravie, imunitu aj dĺžku života týchto zvierat. Psy tak môžu trpieť následkami, ktoré genetické testy zamerané na dedičné mutácie jednoducho nezachytia, píše Phys.
Výskumníci zaujímavo konštatujú, že psy sú oveľa lepším modelom pre ľudí než myši alebo hmyz. Majú podobnú veľkosť buniek, podobnú rýchlosť delenia aj podobné typy nádorov. Keď teda vedci skúmajú, ako psy fungujú v prostredí s trvalou nízkou dávkou radiácie, získavajú údaje, ktoré majú aj priamy medicínsky presah.
Tieto údaje pomáhajú pri vývoji nových prístupov k liečbe rakoviny, pretože pes reaguje na poškodenie DNA a vznik nádorov oveľa bližšie spôsobu, akým reaguje človek. Zároveň umožňujú lepšie pochopiť účinky nízkej radiácie počas desiatok rokov, čo sa nedá otestovať v laboratórnych podmienkach na malých živočíchoch. A nepriamo sa dotýkajú aj ochrany astronautov, ktorí vo vesmíre čelia žiareniu, aké na Zemi bežne nezažijeme.
Vďaka tomu sa psy v černobyľskej zóne stávajú akýmisi „strážnymi organizmami“. Ukazujú, ako sa cicavec vyrovnáva s toxickým prostredím, ktoré by za normálnych okolností nikto nepreskúmal tak detailne.
Mutantov nečakaj
Príbeh černobyľských psov nie je o mutantoch so žiariacimi očami, ale o niečom reálnejšom. O tom, ako sa populácia cicavcov v extrémnych podmienkach mení, izoluje a platí cenu za prostredie, ktoré by väčšina živočíchov nezvládla. Vedci ešte nemajú posledné slovo, ale psy z Černobyľu im poskytujú unikátne okno do toho, ako vyzerá život pod permanentným tlakom radiácie.
