Najsilnejší bombardér sveta nie je americký B-2 ani B-52. Ruský Tu-160 hrá úplne inú ligu
Ruský Tu-160 patrí medzi najrýchlejšie a najťažšie bombardéry sveta. Vsádza na rýchlosť, dolet a obrovskú nosnosť, nie na stealth.
Keď sa hovorí o strategických bombardéroch, väčšina ľudí automaticky spomenie americký B-52, futuristický B-2 Spirit alebo novší B-21 Raider. Tieto stroje tvoria jadro americkej leteckej sily a patria medzi najznámejšie vojenské lietadlá na svete. No existuje jeden typ, ktorý kope úplne inú ligu a stále si drží niekoľko rekordov, ktoré iné bombardéry neprekonali, informuje Interesting Engineering. Ide o ruský Tupolev Tu-160, v NATO známy ako Blackjack a v Rusku prezývaný „Biela labuť“.
Toto lietadlo vzniklo ešte počas studenej vojny ako odpoveď na americké strategické bombardéry. Sovietske konštrukčné tímy však nešli cestou stealth technológie, hľadali rýchlosť, silu a schopnosť uniesť extrémne množstvo výzbroje.
Tu-160 sa stal najväčším a najťažším bojovým lietadlom, aké kedy vzlietlo. Zároveň ide o najrýchlejší operačný bombardér na svete. Poháňajú ho štyri obrovské motory Kuznetsov NK-32, ktoré spolu vytvoria približne 220 000 libier ťahu. Táto kombinácia mu umožní dosiahnuť rýchlosť nad Mach 2, teda približne 1 380 míľ za hodinu.
Pre porovnanie, B-52 aj B-2 zostávajú podzvukové stroje. B-21 Raider sa zase sústredí na stealth a nie na rýchlosť.
Tu-160 bol stavaný na rýchlosť a dolet
Podľa databázy americkej armády ODIN „lietadlo vzniklo s cieľom prekonávať hrozby rýchlosťou a doletom, nie neviditeľnosťou, teda cez protivzdušnú obranu presviští, nesnaží sa pred ňou maskovať.
Neprehliadni
Maximálna vzletová hmotnosť Tu-160 dosiahne približne 275 ton a vnútorné zbraňové šachty unesú až 45 ton výzbroje. To ho posúva nad väčšinu moderných bombardérov, pokiaľ ide o samotnú kapacitu nesených zbraní. Nejde však o klasické bomby. Tu-160 dnes funguje hlavne ako nosič diaľkových striel. Modernizované verzie Tu-160M dokážu vypúšťať rakety Kh-101 s konvenčnými hlavicami alebo Kh-102 s jadrovou výbavou. Tieto strely majú dolet v tisícoch kilometrov, takže lietadlo nemusí vstúpiť do nepriateľského vzdušného priestoru.
Ruské letectvo tak využíva tento stroj ako „lietajúci raketový nosič“, ktorý sa presúva rýchlosťou stíhačky a odpaľuje masívnu salvu striel z bezpečnej vzdialenosti. Zaujímavé je, že tento koncept sa výrazne líši od amerického prístupu.
Američania stavili so svojimi bombardérmi na stealth
B-2 Spirit aj B-21 Raider stavili na stealth technológiu. Ich úlohou sa stane preniknutie cez moderné radarové siete bez toho, aby ich niekto zachytil. Namiesto rýchlosti alebo masívnej nosnosti sa sústredia na nízku viditeľnosť a presnosť zásahov.
Práve preto sa nedá povedať, že by Tu-160 priamo konkuroval B-2 alebo B-21. Každý z týchto strojov rieši iný problém vojny. Tu-160 vsádza na rýchlosť, výšku a masívny úder z diaľky. Americké bombardéry vsádzajú na preniknutie hlboko do obrany protivníka bez odhalenia.
Rozdiel vidno aj v samotnej filozofii konštrukcie. Tu-160 používa variabilné krídla, ktoré sa menia podľa rýchlosti letu. Pri nízkej rýchlosti sa rozprestrú, pri vysokých sa sklopia dozadu, čo pomôže znížiť odpor vzduchu. Tento dizajn pochádza ešte zo studenej vojny, no stále funguje aj dnes.
Sám veliteľ ruského strategického letectva kedysi uviedol. že Tu-160 zostáva kľúčovým prvkom našich strategických síl vďaka rýchlosti a dosahu.
Na druhej strane, moderné vojenské plánovanie čoraz viac kladie dôraz na neviditeľnosť a sieťovú koordináciu. Tu-160 tak zostáva zaujímavým paradoxom. Na jednej strane ide o technologický vrchol studenej vojny, na druhej strane stále plní aktívnu úlohu v moderných stratégiách, pretože priamu konkurenciu nemá.
Či sa dá označiť za „najsilnejší bombardér sveta“, závisí od toho, čo človek berie ako silu. Ak ide o rýchlosť, nosnosť a fyzické parametre, Tu-160 stojí na špičke. Ak ide o schopnosť preniknúť modernou obranou, prevahu získavajú stealth stroje.
