Posledné chvíle ľudí v Pompejach ožili v desivo realistickom videu. Nový nález ukázal, čím si ľudia chránili hlavy pred smrťou
Nový nález pri Pompejach ukazuje, ako sa ľudia počas erupcie Vezuvu chránili pred padajúcimi sopečnými úlomkami a prečo mnohí zomreli už pri úteku z mesta.
Výskum v okolí Pompejí opäť priniesol objav, ktorý pomohol lepšie pochopiť posledné hodiny ľudí počas katastrofickej erupcie Vezuvu v roku 79. Archeológovia tentoraz odkryli pozostatky dvoch mužov neďaleko niekdajšej brány Porta Stabia, v oblasti komplexu San Paolino. Obaja sa podľa všetkého pokúsili uniknúť smerom k pobrežiu, no cieľ už nedosiahli, píše portál archeologického výskumu v Pompejách.
Nový nález zároveň potvrdil zaujímavý detail, ktorý pred takmer dvetisíc rokmi zaznamenal rímsky autor Plínius Mladší. Keď opisoval smrť svojho strýka, slávneho prírodovedca Plínia Staršieho, spomenul, že utečenci si chránili hlavy vankúšmi priviazanými látkou.
„Na hlavy si položili vankúše a upevnili ich plátnom,“ napísal Plínius vo svojom opise erupcie.
Dlhé roky vedci predpokladali, že išlo o literárny detail, no nový archeologický objav však naznačil, že obyvatelia Pompejí sa mohli takýmto spôsobom skutočne chrániť a že to malo svoj význam.
Prvý muž zomrel pod vrstvou sopečného materiálu, druhý sa chránil hlineným mažiarom
Prvého muža archeológovia objavili vo vrstve vulkanického materiálu, ktorá vznikla počas neskoršej fázy erupcie. Kostra sa zachovala len čiastočne, pretože lokalitu v 19. storočí zasiahli stavebné práce. Antropológovia napriek tomu určili, že išlo o mladého človeka. Poloha pozostatkov naznačila, že zomrel počas druhého dňa erupcie, niekedy ráno. Archeológovia predpokladajú, že to bolo pravdepodobne v rovnakom čase, keď na pobreží pri meste Stabiae zomrel aj Plínius Starší.
V tom čase už Pompeje zasypala mohutná vrstva pemzy a ďalšieho vulkanického materiálu. Mnohí obyvatelia sa stále pokúšali uniknúť, no podmienky sa rýchlo zhoršili.
Neprehliadni
Ešte väčšiu pozornosť vedcov upútal druhý nález. Išlo o kostru staršieho muža, ktorý pravdepodobne zomrel o niekoľko hodín skôr počas intenzívneho spadu vulkanických úlomkov. Pri jeho pozostatkoch archeológovia našli veľký terakotový mažiar. Všetko nasvedčovalo tomu, že si ho položil na hlavu ako improvizovanú ochranu, nádoba totiž niesla výrazné stopy poškodenia a prasklín. Práve tento detail pomohol vedcom lepšie pochopiť, aké nebezpečenstvo predstavoval samotný dážď vulkanického materiálu.
Mnohí si erupciu Vezuvu spájajú predovšetkým s horúcimi pyroklastickými prúdmi, ktoré neskôr zničili Pompeje aj okolité sídla. Pred ich príchodom však na mesto celé hodiny padali tony hornín, nešlo teda len o ľahkú pemzu. Z oblohy padali aj hustejšie a podstatne ťažšie kusy lávy veľké niekoľko centimetrov. Takéto úlomky mohli pri dopade spôsobiť vážne zranenia alebo smrť.
Nález muža s hlineným mažiarom preto naznačil, že obyvatelia si nebezpečenstvo veľmi dobre uvedomili a hľadali akýkoľvek spôsob ochrany.
Obete erupcie sa pravdepodobne nachádzajú aj v okolí samotných Pompejí
Objav priniesol ešte jeden dôležitý poznatok. Počet známych obetí z Pompejí býva často nižší, než by mnohí očakávali. Odhady hovoria približne o 2 000 obetiach vrátane oblastí, ktoré archeológovia ešte úplne nepreskúmali. V samotných Pompejach však pred erupciou žilo najmenej 20 000 ľudí. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že väčšina obyvateľov unikla. Situácia však zrejme vyzerala zložitejšie.
Mnohí ľudia totiž opustili mesto ešte pred jeho úplným zničením. Počas úteku smerovali k pobrežiu alebo do okolitých oblastí. Časť z nich pravdepodobne zahynula mimo mestských hradieb, pričom archeológovia nachádzajú pozostatky mimo Pompejí len výnimočne. Práve nové nálezy zo San Paolina podporili túto hypotézu. Obaja muži sa nachádzali pri výstupnej trase vedúcej z mesta k moru. Z nálezov archeológovia usúdili, že sa muži nepokúšali pred katastrofou ukryť, ale všetko stavili na útek.
„Mnohí mohli prísť o život mimo mesta počas snahy dosiahnuť pobrežie,“ upozorňujú výskumníci.
Podobný osud postihol aj samotného Plínia Staršieho. Ten sa počas katastrofy nepokúsil zachrániť len seba, ale aj ďalších ľudí. Na pobreží pri Stabiae však nakoniec zahynul.
Pompeje patria medzi najpreskúmanejšie archeologické lokality sveta, no nové objavy stále prinášajú ďalšie detaily o tom, ako katastrofa prebiehala. Dvojica mužov zo San Paolina ukázala, že smrť nepriniesli iba ničivé pyroklastické prúdy. Nebezpečenstvo predstavoval už samotný dážď vulkanických hornín, pred ktorým sa obyvatelia chránili všetkým, čo mali poruke.
Nové archeologické dôkazy naznačili, že nešlo o prehnaný opis, ale o veľmi praktickú reakciu ľudí, ktorí sa v chaose erupcie pokúsili zvýšiť svoje šance na prežitie. Hoci dva nové nálezy nezodpovedali všetky otázky o posledných hodinách Pompejí, vedcom poskytli ďalší dielik skladačky, z ktorej postupne vzniká presnejší obraz jednej z najznámejších prírodných katastrof staroveku.
