Pred 74-tisíc rokmi sopečná erupcia zdevastovala povrch Zeme: Výskumníci nedokážu pochopiť, ako dokázali naši predkovia prežiť
Výskumníci zistili, že pred 74-tisíc rokmi nastala gigantická sopečná erupcia, ktorá zmenila našu planétu. Človek prežil akoby zázrakom,
Nový výskum naznačuje, že pred približne 74-tisíc rokmi sa udiala gigantická sopečná erupcia, ktorú výskumníci nazývajú supererupcia Toba. Odhaduje sa, že ide o jednu z najkatastrofickejších udalostí, akými si naša planéta prešla.
Táto sopka sa nachádza na území dnešnej Indonézie. Predpokladá sa však, že keď pred viac ako 70-tisíc rokmi explodovala, erupcia ovplyvnila celú našu Zemeguľu. Fascinujúcou zaujímavosťou je, že erupcia nastala v období, kedy už po planéte kráčali naši predkovia. Tí dokázali túto apokalyptickú katastrofu, o približne 10-tisíc krát silnejšiu ako erupcia sopky Mount St. Helens v roku 1980, prežiť.
Odhaduje sa, že počas supererupcie Toba sa do stratosféry uvoľnilo približne 2 800 kilometrov kubických sopečného popola. Zároveň vytvorila kráter o rozmeroch 100 x 30 kilometrov. Autori štúdie vysvetľujú, že sopečná erupcia takýchto rozmerov by vytvorila doslova čiernu oblohu a zablokovala by väčšinu slnečného svetla. To by odštartovalo roky globálneho ochladzovania.
Bližšie k sopky by boli pravidelné kyslé dažde, ktoré by kontaminovali vodné zdroje. Vrstvy popola by pochovali zvieratá a vegetáciu.
“Homo sapiens, ktorí žili bližšie pri sopke, boli pravdepodobne úplne vyhladení. Ako erupcia ovplyvnila populácie, ktoré žili vo väčšej vzdialenosti, to je ešte predmetom vyšetrovania,” hovoria autori štúdie.
Katastrofa apokalyptických rozmerov
Dlho sa vo vedeckých kruhoch predpokladalo, že supererupcia Toba spôsobila globálne ochladzovanie, ktoré trvalo až šesť rokov. Toto ochladzovanie sa viaže na ďalšiu hypotézu menom katastrofa Toba. Podľa tejto hypotézy počas ochladzovania náš druh prešiel naozaj ťažkými časmi a v jeden moment ochladzovanie zapríčinilo, že na svete existovalo len 10-tisíc ľudí.
Neprehliadni
Tento scenár podporuje aj genetika ľudí žijúcich dnes. Naša DNA naznačuje, že sa moderní ľudia rozšírili do rôznych regiónov pred približne 100-tisíc rokmi. Krátko na to ale zažili niečo, čo nazývame genetický bottleneck. Rôzne katastrofické udalosti, ako napríklad prírodná katastrofa alebo choroba môžu viesť k veľkým úbytkom populácie. Podobné kalamity drasticky znižujú genetickú diverzitu v skupine.
“Tento zdanlivý pokles veľkosti ľudskej populácie je predmetom rozsiahlych diskusií, či už bol výsledkom supererupcie Toba alebo iného faktora. Ako vedci zhromažďujú viac údajov z klimatických, environmentálnych a archeologických záznamov, môžeme začať chápať, ktoré podmienky boli pre prežitie ľudstva najdôležitejšie,” hovoria autori štúdie.
Autori štúdie vysvetľujú, že každá sopečná erupcia má svoj vlastný jedinečný chemický podpis. Ten môžu využiť na sledovanie toho, odkiaľ objavený sopečný materiál pochádza. V prípade supererupcie Toba nachádzajú výskumníci dôkazy o erupcii po celom svete.
“Keď si predstavíme veľkosť a intenzitu erupcie Toba, nevieme si predstaviť iný scenár, ktorý by nespôsoboval utrpenie našich predkov. Zaujímavosťou ale je, že väčšina archeologických nálezísk hovorí príbeh o nesmiernej odolnosti zoči-voči katastrofe,” hovoria výskumníci.
Človek nielen prežil, ale aj inovoval
Archeologické dôkazy ukázali, že napríklad v južnej Afrike ľudia nielen prežili túto katastrofickú udalosť, no napriek nej sa im darilo. Ľudia žili v tejto oblasti pred, počas a aj po erupcii. Zaujímavosťou je, že erupcia podnietila technologické inovácie, čo demonštruje šikovnosť človeka.
Výskumníci zatiaľ nevedia povedať, či to bola skutočne táto supererupcia, ktorá znížila populáciu človeka na 10-tisíc jedincov. Vo svojej práci však pokračujú aj naďalej a sú odhodlaní priniesť ďalšie informácie. Autori štúdie hovoria, že dnes sme na podobné katastrofy pripravení oveľa lepšie, ako ľudia pred 74-tisíc rokmi. Autori dodávajú, že či sme pripravení alebo nie, človek sa definuje schopnosťou prispôsobiť sa akýmkoľvek podmienkam, dokonca aj tým apokalyptickým. Ďalšie výskumy dopadov sopečných erupcií nám však môžu poskytnúť viac poznatkov o tom, ako sa našim predkom podarilo prežiť a či môžeme ich metódy nejak využiť aj dnes.
