Lockheed Martin pracuje na vesmírnom interceptore SBI: Z obežnej dráhy má zasiahnuť nepriateľskú raketu skôr, ako sa stane vážnym problémom
Spojené štáty opäť ukazujú svoj úmysel presunúť budúce konflikty do vesmíru. Nový obranný systém Space-Based Interceptor má hypersonické rakety odhaliť z vesmíru a zneškodniť ich skôr, ako prejdú do najnebezpečnejšej fázy útoku.
Spojené štáty opäť naznačujú, že vesmír by sa už čoskoro mohol stať novou doménou pre konflikty. Najnovší kontrakt, ktorý získal Lockheed Martin, cieli na vývoj vesmírnych zachytávačov rakiet Space-Based Interceptor (SBI), ktorého hlavnou úlohou je zasiahnuť hrozbu ešte skôr, než sa dostane k cieľu.
Za projektom stoja Americké vesmírne sily, ktoré sa rozhodli osloviť partnera s bohatými skúsenosťami v oblasti protivzdušnej obrany. Vývoj vesmírneho interceptora teda nezačína úplne od nuly, čo by predĺžilo a hlavne predražilo jeho nasadenie. Lockheed Martin preto nadväzuje na technológie, ktoré už prešli reálnym nasadením, napríklad na systémy ako THAAD či Patriot PAC-3.
Space-Based Interceptor má zachytiť nepriateľskú raketu skôr, než sa z nej stane väčšia hrozba
Tieto systémy dnes chránia územia pred balistickými raketami zo zeme. Tu ale treba spomenúť, že vo svetle najmodernejších zbraňových systémov tento prístup nie vždy stačí. Preto sa Spojené štáty, s pomocou Lockheed Martin, presúvajú na obežnú dráhu, aby dokázali hrozbu zasiahnuť skôr, než sa naplno rozvinie, teda v čo najskoršej fáze letu.
„Lockheed Martin už dnes mení realitu protivzdušnej obrany novej generácie vďaka overeným schopnostiam a expertíze naprieč celou sieťou,“ uviedol prezident divízie vesmírnych systémov Robert Lightfoot: „Investujeme do technológií a infraštruktúry, aby sme pokročilé systémy ako SBI dodali rýchlejšie.“
Koncept vesmírneho interceptora zapadá do myšlienky takzvanej vrstvenej obrany. Tá kombinuje systémy na zemi, na mori aj vo vesmíre, pričom každá vrstva plní inú úlohu a spolu vytvárajú ochranný štít proti rôznym typom hrozieb. Práve vesmírna vrstva prináša zásadnú fyzikálnu výhodu. Pozemné radary narážajú na zakrivenie Zeme, čo sťažuje detekciu hrozieb. Hypersonická raketa sa totiž objaví nad horizontom až v momente, keď už letí vysokou rýchlosťou a obranca má minimum času na reakciu.
Vesmírne interceptory tento problém nemajú. Sledujú cieľ zhora, od momentu zapálenia motora až po dopad. To výrazne predĺži čas na reakciu a zvýši šancu na úspešný zásah. Hoci nový systém SBI dokáže zachytiť aj bežnú balistickú raketu, špecificky sa zameriava na hypersonické zbrane, ktoré dnes predstavujú jeden z najväčších problémov pre obranu.
Neprehliadni
Prečo sú hypersonické rakety tak veľkou hrozbou?
Hypersonické rakety letia extrémne rýchlo a menia trajektóriu, čo z nich robí ťažko zachytiteľné ciele. Problémom je, že ani samotné zachytenie vo vesmíre nie je jednoduché. Moderné interceptory nepoužívajú klasickú výbušninu, namiesto toho fungujú na princípe „hit-to-kill“, teda priamom náraze do cieľa. To znamená, že zariadenie musí trafiť raketu veľkú pár metrov pri rýchlosti presahujúcej 20 000 km/h.
„Je to niečo, ako keby ste chceli guľkou trafiť inú guľku,“ vysvetľujú odborníci: „Vo vákuu bez odporu vzduchu je manévrovanie oveľa náročnejšie, pretože aj malá chyba znamená úplné zlyhanie. Preto sa kladie obrovský dôraz na nové korekčné systémy, ktoré upravia trajektóriu v zlomku sekundy.“
Z dlhodobého hľadiska tento projekt zapadá do vízie, ktorú Spojené štáty označujú ako Zlatá kupola. Ide o globálnu sieť satelitov a obranných prvkov, ktorá zabezpečí nepretržité pokrytie planéty. Málokto ale vie, že Zlatá kupola je v podstate modernizovanou verziou oveľa staršej myšlienky. Program SBI nadväzuje na Strategic Defense Initiative, ktorý spustil Ronald Reagan ešte v 80. rokoch.
Dnešná technológia umožňuje posunúť túto myšlienku bližšie k realite, no popri výhodách sa objavujú aj vážne otázky. Jednou z nich je riziko takzvaného kesslerovho syndrómu. Ak dôjde k zásahu rakety na obežnej dráhe, vzniknú tisíce úlomkov, ktoré môžu naraziť do ďalších satelitov a spustiť reťazovú reakciu. Už dnes vesmírny odpad, ktorý tvoria spotrebované nádrže rakiet, mŕtve satelity a iné objekty, predstavuje výrazné riziko.
Pri dnešnom množstve satelitov, vrátane sietí ako Starlink, by takýto scenár spôsobil vážne problémy. Úlomky by mohli znefunkčniť ďalšie zariadenia a výrazne skomplikovať prístup do vesmíru na dlhé obdobie. Okrem toho sa otvára aj širšia geopolitická otázka. Vesmír sa postupne mení na ďalšie bojisko.
Nie každá krajina bude súhlasiť s tým, aby sa na obežnej dráhe objavili zbraňové systémy. Podľa dostupných informácií chce Lockheed Martin pripraviť prvú integrovanú demonštráciu systému do roku 2028. Nový vesmírny interceptor ukazuje, že svetové veľmoci už uvažujú o vesmíre ako o strategickom priestore a v nasledujúcich rokoch by sme mohli vidieť viac podobných technológií. Napríklad nedávno sa ukázalo, že nová vesmírna solárna elektráreň Číny by mohla mať taktiež vojenské využitie.
