Čína ukázala, že jej plánovaná vesmírna solárna elektráreň má aj vojenské využitie. Konšpirátori ju nazývajú „laser smrti“
Čína plánuje vesmírnu solárnu elektráreň, ktorá má prenášať energiu zo satelitu na Zem. Popri čistej energii však projekt otvára aj otázky vojenského využitia, rušenia komunikácie a novej geopolitickej prevahy.
Čína už dávno prestala experimentovať len s energiou na papieri. Ich najnovší koncept vesmírnej solárnej elektrárne však nie je len o čistom napájaní miest, no ukazuje sa, že by mohol mať aj potenciálne vojenské využitie. To môže Číne pomôcť v jej globálnej stratégii.
Koncept vesmírnej solárnej elektrárne tvoria obrovské solárne panely umiestnené na obežnej dráhe Zeme, ktoré premieňajú slnečné svetlo na elektrickú energiu priamo vo vesmíre. Energia sa potom pomocou mikrovlnných lúčov alebo laserov prenáša na špeciálne prijímacie antény na Zemi, kde sa premení späť na elektrinu pre mestá, základne alebo priemysel, informuje SCMP.
Ich obrovská výhoda oproti pozemným panelom je, že vo vesmíre nedochádza k prerušeniu kvôli noci, oblakom alebo ročnému obdobiu, takže elektráreň môže poskytovať takmer nepretržitý prúd energie.
Hlavnou fyzikálnou výzvou zostáva prenášať obrovské množstvo energie cez atmosféru bez toho, aby niečo alebo niekoho lúč zranil. Gigawattový lúč sa síce rozptýli na obrovskú prijímaciu anténu, ale vedci si uvedomujú, že musia eliminovať riziko neúmyselného zasiahnutia lietadiel, vtákov alebo iných objektov, ktoré by mohli preletieť cez lúč. V konšpiračných kruhoch sa technológia už teraz prezýva „vesmírny laser smrti“, hoci odborníci upozorňujú, že prakticky ide o precízne riadený mikrovlnný prenos.
„Extrémne úzke a presne riadené mikrovlnné lúče sú kľúčové pre prenos energie na veľké vzdialenosti. Tento detail nám však zároveň ukazuje, že technológia kombinuje energetickú efektivitu s presným smerovaním, čo znamená, že jeden systém dokáže dodávať energiu civilne, ale aj zasahovať v prípade potreby do komunikačných liniek alebo elektronického prostredia,“ vyjadril sa Duan Baoyan z Xidian University.
Plány na testovanie vesmírnej solárnej elektrárne a prenosu energie sú už stanovené
Čína už má jasný časový harmonogram pre testovanie a zavádzanie tejto technológie. V rokoch 2028 až 2030 plánuje prvé skúšky na nízkej obežnej dráhe, následne do roku 2035 chce prenášať megawatty energie z geostacionárnej dráhy vzdialenej 36 000 kilometrov. Plánovaná plná prevádzka na gigawattovej úrovni je stanovená na rok 2050. Takto jasné míľniky ukazujú, že nejde o teoretický projekt, ale o dlhodobú štátnu stratégiu.
Neprehliadni
Tento projekt má aj výrazný geopolitický rozmer. Krajina, ktorá dokáže „poslať“ energiu prakticky kamkoľvek na Zemi, získa nielen technologickú, ale aj politickú prevahu. Energetická nezávislosť a schopnosť zásobovať odľahlé oblasti alebo vojenské základne znamená novú úroveň globálneho vplyvu. Ako Duan poznamenal, systém nie je obmedzený len na výrobu energie.
„Nový systém má podporovať úlohy ako komunikácia, navigácia, prieskum, rušenie a diaľkové riadenie.“ hovorí.
Dizajn samotného systému sa pritom dramaticky mení. Pôvodne sa počítalo s jednou obrovskou konštrukciou, ktorá by mala vyrábať energiu z obežnej dráhy. Teraz tím prešiel na modulárny prístup. Menšie solárne jednotky pracujú spoločne, takže aj keď jeden modul zlyhá, ostatné pokračujú v prevádzke. Tento prístup znižuje technickú náročnosť aj riziko porúch, a zároveň uľahčuje riadenie extrémne vysokých výkonov.
O vesmírnej solárnej elektrárni rozmýšľala aj NASA
Na porovnanie, podobné myšlienky skúmala NASA okolo roku 2010 v rámci konceptu SPS-ALPHA. Tam sa tiež navrhovala koordinovať veľký počet menších modulov. Čína však tvrdí, že jej OMEGA dizajn ponúka jednoduchšiu štruktúru, efektívnejší zber energie a lepšie riešenie tepla.
Technologickí a vojenskí analytici varujú. Vesmírna solárna energia, ktorá má zásobovať mestá, môže súčasne ovplyvniť komunikáciu alebo zabezpečiť prevahu na bojisku. Nie je to už len experiment, ale súčasť stratégie, ktorá môže zmeniť globálnu energetickú a geopolitickú šachovnicu.
S týmto projektom sa preto spája nielen otázka, kto bude v budúcnosti energetickým lídrom, ale aj aké pravidlá a bezpečnostné štandardy budú musieť definovať medzinárodné spoločenstvo. Dôležité je aby sa „lúče zo Slnka“ nestali hrozbou pre všetkých.
