Ukrajinci vyvinuli nový systém KRIP-A, otestovali ho už na Bohdane. Rusom môže na bojisku poriadne skomplikovať situáciu
Ukrajina vyvinula systém KRIP-A pre automatizované riadenie delostreleckej paľby. Nasadila ho aj na húfnicu Bohdana a sľubuje rýchlejšie zásahy, menšiu spotrebu munície a prepojenie s dronmi aj senzormi.
Ukrajinská spoločnosť Antabos predstavila systém KRIP-A, vlastné riešenie na automatizované riadenie delostreleckej paľby. Systém už prešiel testovaním na ukrajinskej samohybnej húfnici Bohdana a ukazuje, kam sa posúva modernizácia ukrajinského delostrelectva. Na tému upozornil server pravda.com.ua.
Vývojári počas praktickej demonštrácie vysvetlili, že hoci sa pozornosť na bojisku výrazne presúva smerom k bezpilotným systémom, úloha delostrelectva rozhodne neklesá.
„Hlavné výzvy, ktorým čelí moderné delostrelectvo, teda cena, zložitosť, presnosť, dosah a logistika, nie sú jeho prirodzené limity. Sú dôsledkom úrovne technológie, organizácie a riadenia,“ uviedli vývojári systému KRIP-A.
Najväčší sľub systému KRIP-A nie je v dosahu, ale v tom, koľko munície ušetrí
Informačný systém KRIP-A spája prieskum, velenie a palebnú silu do jedného digitálneho okruhu. Práve to je jeho hlavná pointa. Údaje sa prenášajú v reálnom čase a palebné úlohy sa dajú vykonávať rýchlejšie a s menším priestorom na chaos medzi jednotlivými článkami reťazca.
— dimdim (@dimdim518484) April 3, 2026
Podľa vývojárov má systém výrazne znížiť spotrebu munície už v úvode paľby, keď delostrelci ešte len dolaďujú zásahy a zisťujú, ako presne dostať paľbu na cieľ. Práve v tejto fáze sa často vypáli viac granátov, než by bolo nutné. KRIP-A má tento proces skrátiť, takže na doladenie paľby má stačiť menej výstrelov. Celkovo má potom spotreba munície pri ničení cieľov klesnúť približne na 30 percent pôvodnej úrovne.
Neprehliadni
Kľúčový rozdiel oproti starším riešeniam je v tom, že KRIP-A spája viacero funkcií do jedného systému. Zbiera údaje o cieli, vie fungovať aj v rušenom prostredí, automaticky nastavuje delostrelecký systém na paľbu a v reálnom čase riadi celý proces zásahu. Pre laika povedané, nejde len o ďalší „počítač k delu“, ale o systém, ktorý má zrýchliť celý cyklus od odhalenia cieľa až po výstrel.
Dron pošle súradnice a delo môže reagovať oveľa rýchlejšie
Integrácia s UAV a ďalšími senzormi mení to, ako rýchlo sa delostrelectvo dokáže oprieť do cieľa. Systém umožňuje rýchle odhalenie cieľa a korekciu paľby, skracuje čas od odhalenia po zásah a zvyšuje šancu, že už prvý výstrel bude presný.
Na dnešnom bojisku nestačí, aby systém fungoval len v ideálnych podmienkach. Musí zostať použiteľný aj vtedy, keď protivník ruší signál a snaží sa rozbiť komunikáciu medzi jednotlivými prvkami. Práve tam má mať KRIP-A jednu zo svojich hlavných silných stránok.
KRIP-A má hovoriť rovnakým „jazykom“ ako západné systémy
Systém vychádza zo zásad C4ISR a je kompatibilný s prístupmi krajín NATO. Inými slovami, má byť schopný spolupracovať s riešeniami ako americký AFADS, nemecký ADLER, francúzsky ATLAS, britský BATES, nórsky ODIN, taliansky SIR či poľský TOPAZ.
Práve tu sa ukazuje jeho širší význam. Ak tento typ kompatibility funguje aj v praxi, Ukrajina nebude odkázaná len na vlastný uzavretý systém. Naopak, môže jednoduchšie prepájať svoje delostrelectvo s technológiami a postupmi spojencov.
Testovanie na húfnici Bohdana ukazuje praktické využitie
Z KRIP-A vznikla aj verzia určená priamo na riadenie paľby, ktorú možno nasadiť v moderných ukrajinských delostreleckých systémoch. Ukrajinci ju už testovali aj na 155 mm samohybnej húfnici Bohdana.
„Automatizovali sme ju na úroveň porovnateľnú s francúzskym Caesarom. Systém sa automaticky ovláda z terminálu veliteľa dela, čo skracuje čas prípravy a zvyšuje efektivitu aj presnosť zamerania vďaka automatizácii a odstráneniu ľudskej chyby,“ uviedli vývojári systému.
V praxi to znamená rýchlejšie zaujať palebnú pozíciu, rýchlejšie spracovať údaje o cieli a presnejšie otvoriť paľbu. Systém má zároveň sám vypočítať potrebné palebné údaje, čím sa znižuje priestor na chybu a rastie šanca na presný zásah už pri prvom výstrele. A práve toto je detail, ktorý veľa ľudí podcení. V delostrelectve nejde len o to, kto vystrelí ďalej, ale aj o to, kto sa k presnému zásahu dopracuje rýchlejšie a s menším počtom opravných výstrelov.
Ukrajinci chcú, aby pri delostrelectve stačilo menej obsluhy
Spoločnosť Antabos už teraz plánuje ďalší vývoj systému smerom k vyššej automatizácii. Cieľom je jeho využitie aj v pozemných robotických systémoch, konkrétne na zníženie potreby personálu pri delostreleckých operáciách.
KRIP-A už podľa vývojárov funguje na niektorých typoch ukrajinského delostrelectva vrátane húfnice Bohdana a bol integrovaný aj s raketometmi RM-70. Zároveň tvrdia, že systém možno prispôsobiť sovietskym aj západným delostreleckým platformám. To je dôležité hlavne preto, že Ukrajina dnes používa zmes rôznych systémov, ktoré vznikli v odlišných érach a v odlišných vojenských školách.
Správy o testovaní automatického riadiaceho systému pre samohybnú húfnicu Bohdana sa prvýkrát objavili ešte koncom roka 2025, keď na to upozornil zástupca náčelníka štábu velenia raketových vojsk a delostrelectva pozemných síl ukrajinských ozbrojených síl.
Otázkou zostáva, či sa podobný model automatizácie časom stane novým štandardom nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie armády, ktoré hľadajú rýchlejšie, presnejšie a lacnejšie delostrelecké riešenia. Lebo ak sa vojna na Ukrajine v niečom stala laboratóriom budúcnosti, tak práve v tom, ako rýchlo sa z klasických zbraní stávajú dátovo riadené systémy.
