Americká armáda začala vyrábať vlastnú verziu iránskeho Shahedu. Pentagon tým priznáva, že drahé zbrane samy nestačia
Americká armáda začala vyrábať lacný útočný dron Lucas, ktorý vznikol podľa iránskeho Shahedu 136.
Americká armáda spravila krok, ktorý prekvapil celý svet. Po takmer polstoročí sa rozhodla reverse-engineerovať zahraničnú vojenskú technológiu a vytvoriť vlastnú verziu iránskych dronov Shahed. Výsledkom je FLM-136 „Lucas“, lacný autonómny útočný dron, ktorý už podľa dostupných informácií preukázal svoju efektivitu v boji proti Iránu.
Nejde ale len o ďalší nový dron. Americká armáda tým otvorene priznáva, že pri lacných útočných zbraniach už klasický model vývoja nestíha realitu bojiska. Namiesto rokov vývoja a miliardových programov teraz tlačí na rýchlosť, cenu a schopnosť vyrábať vo veľkom. Na tému upozornil server techspot.com.
Lucas: „Toyota Corolla medzi dronmi“
Dron Lucas, čo je skratka pre low-cost unmanned combat attack system, stojí medzi 10-tisíc až 55-tisíc dolárov za kus. Pre porovnanie, raketa Tomahawk použitá v tom istom konflikte stojí najmenej 2 milióny dolárov.
Jeden bývalý vysoký predstaviteľ obrany ho opísal ako „Toyota Corolla medzi dronmi“, teda stroj navrhnutý tak, aby bol lacný a aby ho bolo veľa.
Technicky je Lucas skromný, no účelovo postavený pre opotrebovaciu vojnu. Ide o jednosmerný, diaľkový krúžiaci dron s kompozitným telom v štýle delta krídla, dlhým približne tri metre, zadnou tlačnou vrtuľou a malým benzínovým motorom optimalizovaným skôr na efektivitu než na rýchlosť.
Neprehliadni
Lucas nie je rýchly ani sofistikovaný. Je však dosť lacný na to, aby ho vypúšťali vo veľkom
Dosah Lucasa je približne 824 kilometrov a vo vzduchu vydrží šesť hodín. Maximálna rýchlosť dosahuje približne 101 kilometrov za hodinu a bojová hlavica váži okolo 9 až 18 kilogramov. To stačí na presné útoky proti protivzdušným radarom, skladom či infraštruktúre, pričom dron zostáva dosť lacný na nasadenie vo veľkom množstve.
Pôvodný Shahed 136 má dosah pravdepodobne 2-tisíc až 2 500 kilometrov, zatiaľ čo Lucas pokryje približne 800 kilometrov. Rozdiely sú aj v rozmeroch. Lucas má rozpätie krídel 3 metre a celkovú dĺžku 2,4 metra, kým originálny Shahed 136 je dlhý 3,5 metra a má rozpätie krídel 2,5 metra.
Američania menia spôsob, ako vyrábajú lacné zbrane
Podľa vysokých predstaviteľov obrany boli autonómne útočné drony použité pri úderoch proti iránskym vojenským a IRGC cieľom, vrátane zbrojných závodov, výrobných lokalít a uzlov protivzdušnej obrany. To malo prispieť k 83-percentnému poklesu iránskych dronových útokov v prvých dňoch konfliktu.
Michael Horowitz, bývalý vysoký predstaviteľ Pentagonu, ktorý pomáhal viesť vývoj tohto projektu, povedal, že program vyplnil výraznú medzeru.
„Problém bol v tom, že USA neminuli nič, nula dolárov, na takýto typ systému,“ uviedol Horowitz pre The Wall Street Journal.
Pentagon nechce čakať na jedného veľkého dodávateľa
Keďže vláda vlastní duševné vlastníctvo Lucasa, Ministerstvo obrany sa obrátilo na sieť menších výrobcov. Ide o prístup podobný modelu lodnej výroby použitému počas druhej svetovej vojny, kde sa produkcia rozkladá medzi viacerých dodávateľov, aby bolo možné drony vyrábať rýchlo a vo veľkých počtoch.
SpektreWorks a Integration Innovation patria medzi firmy poverené výrobou týchto dronov. Celkovo bolo vybraných päť výrobcov, pričom každý z nich má byť pripravený vyrobiť približne 300 dronov mesačne, uviedol bývalý vysoký predstaviteľ obrany oboznámený s plánmi.
Námorná pechota si najprv objednala približne 6-tisíc týchto dronov pre oblasť Indo-Pacifiku, teda región zahŕňajúci Indický a Tichý oceán, kde USA počítajú najmä s rastúcim napätím okolo Číny. Po vypuknutí konfliktu s Iránom však tieto kusy presmerovali pod US Central Command, čiže americké centrálne velenie zodpovedné za Blízky východ, kde vo februári prvýkrát vstúpili do boja.
Úspech proti Iránu ešte neznamená, že Lucas obstojí aj inde
Hoci Lucas zaznamenal úspechy proti oslabenej protivzdušnej obrane Iránu, nie je to záruka, že bude hviezdou bojiska aj v zložitejších podmienkach. Jack De Santis, expert na elektronický boj, ktorý bojoval vo vojne na Ukrajine, upozorňuje na limity tejto technológie.
U.S. LUCAS Drone Found Floating in the Persian Gulf
A U.S.-made LUCAS loitering drone, America’s reverse-engineered version of Iran’s Shahed-136, was reportedly found floating in the Persian Gulf raising questions over whether it was downed, malfunctioned, or recovered after a… pic.twitter.com/sNHwKgqsIY
— Washington Eye (@washington_EY) April 4, 2026
Na Blízkom východe totiž neexistuje výrazné rušenie GPS signálu, ktoré môže spôsobiť pád dronov alebo ich odklonenie z kurzu. Práve s takýmto rušením však vojenské velenie počíta v prípadnom konflikte s Čínou.
„Každá technológia sa v určitom bode dostane do problémov,“ uviedol Jack De Santis.
Američanom stále chýbajú lacné systémy, ktoré by takéto drony vedeli zastavovať
Existuje aj znepokojujúci nedostatok lacných amerických protidronových technológií. To umožnilo milíciám podporovaným Iránom pokračovať v používaní malých dronov na obťažovanie amerických vojenských základní na Blízkom východe.
Absencia širšej škály moderných a lacných amerických systémov vo vojne s Iránom tak poslúžila ako varovanie.
„Nie sme pripravení. Vláda nemá to, čo potrebuje, v takom rozsahu, v akom to potrebuje,“ uviedla Julie Bush, spoluzakladateľka obranno-technologickej firmy Valinor Enterprises.
Lucas tak vo výsledku predstavuje začiatok novej éry vo vojenstve. Svet sa pripravuje na realitu, v ktorej budú všetky hlavné vojenské mocnosti masovo vyrábať svoje vlastné verzie Shahedu 136. Ak príde ďalšia veľká vojna, tieto delta-krídlové drony budú lietať doslova všetkými mysliteľnými smermi.
