Káva nerobí v tele len kofeínový kopanec. Vedci bližšie popísali, čo robí s tvojím telom a koľko šálok denne je ešte akurát
Káva v tele nerobí len to, že ťa preberie. Vedci ukázali, ako môže súvisieť s črevnými baktériami, stresom a náladou, pričom časť účinkov sa objavila aj pri káve bez kofeínu.
Ranná káva väčšinou pôsobí ako jednoduchý rituál. Zaleješ ju, vypiješ a čakáš, kedy sa ti „zapne“ hlava. Lenže podľa nového výskumu sa v tele medzitým deje oveľa zaujímavejšia vec. Káva nepracuje len s kofeínom, ale aj s črevnými baktériami, ktoré môžu ovplyvňovať stres, náladu aj niektoré kognitívne funkcie. Na tému upozornil server brieflycurios.com.
Výskumníci z University College Cork sledovali 62 zdravých dospelých, pričom porovnávali pravidelných kávičkárov s ľuďmi, ktorí kávu nepijú. Nešlo ale len o dotazník o tom, kto sa po káve cíti lepšie. Vedci analyzovali aj vzorky stolice a moču, sledovali metabolity a zisťovali, ako sa pri vysadení a opätovnom zaradení kávy mení os črevo, mikrobióm a mozog.
Keď kávičkári vysadili kávu, črevný mikrobióm začal reagovať
Vedci sa nespoliehali len na to, čo účastníci uviedli v dotazníkoch. Pravidelných kávičkárov, teda ľudí, ktorí denne vypili približne tri až päť šálok kávy, nechali najskôr prejsť dvojtýždňovým obdobím bez kávy. Popri psychologických testoch im zároveň odoberali vzorky stolice a moču, aby videli, čo sa deje priamo v črevnom prostredí.
Práve tam sa ukázalo, že telo na vysadenie kávy nereaguje len únavou alebo chuťou na ďalšiu šálku. Menili sa aj metabolity, teda malé chemické látky, ktoré vznikajú pri práci črevných baktérií. Niektoré z nich sú pritom spájané s náladou, stresom alebo komunikáciou medzi črevom a mozgom. Inými slovami, káva po sebe v mikrobióme zanechá stopu, ktorú telo po jej vysadení začne prepisovať.
„Káva je viac než len kofeín. Je to zložitá súčasť stravy, ktorá vstupuje do kontaktu s črevnými mikróbmi, metabolizmom a dokonca aj s našou emočnou pohodou,“ hovorí profesor John Cryan, hlavný autor štúdie.
Zlepšenie nálady neprišlo len po kofeíne, ale aj po bezkofeínovej káve
Najzaujímavejšia časť prišla až po prestávke. Kávičkári sa ku káve vrátili, no nie všetci dostali rovnaký nápoj. Jedna skupina pila klasickú kofeínovú kávu, druhá bezkofeínovú. Účastníci pritom nevedeli, do ktorej skupiny patria, takže výsledky nemali stáť len na očakávaní, že „káva ma teraz nakopne“.
Neprehliadni
Práve tu sa ukázalo, že účinok kávy nemožno zredukovať iba na kofeín. V oboch skupinách ľudia hlásili nižší vnímaný stres, menej depresívnych príznakov a nižšiu impulzívnosť. Inými slovami, aj káva bez kofeínu dokázala v tejto štúdii pohnúť ukazovateľmi, ktoré súvisia s náladou a správaním.
To naznačuje, že časť účinku môžu niesť aj iné látky v káve, napríklad polyfenoly. Tie si môžeš predstaviť ako rastlinné zlúčeniny, s ktorými nepracuje len tvoje telo, ale aj črevné baktérie. A práve cez ne sa káva môže zapájať do komunikácie medzi črevom a mozgom.
Kofeín však zo scény nezmizol. Klasická káva mala navyše výraznejší súvis so znížením úzkosti a lepšou pozornosťou. Výsledok je preto zaujímavý práve tým, že ukazuje dve vrstvy účinku. Kofeín vie rýchlo zasiahnuť bdelosť a napätie, no samotná káva ako nápoj robí v tele zrejme viac než len krátky ranný „kopanec“.
U kávičkárov boli výraznejšie zastúpené baktérie, ktoré môžu súvisieť s trávením aj náladou
Pri pohľade do črevného mikrobiómu sa ukázalo, že kávičkári nemali rovnaký bakteriálny profil ako ľudia, ktorí kávu nepili. Výraznejšie zastúpené boli najmä baktérie ako Eggertella, Cryptobacterium curtum a niektorí zástupcovia skupiny Firmicutes. Nejde pritom o náhodné mená zo zoznamu mikróbov. Každá z týchto skupín môže naznačovať, že káva mení prostredie v čreve spôsobom, ktorý sa neskôr môže odraziť aj mimo trávenia.
Výskumníci dávajú tieto baktérie do súvislosti s procesmi, ktoré ovplyvňujú kyslosť v žalúdku a črevách, tvorbu žlčových kyselín a celkové podmienky, v ktorých črevné mikróby žijú. Jednoducho povedané, káva môže meniť „terén“ v tráviacom trakte. A keď sa zmení terén, zmení sa aj to, ktorým baktériám sa v ňom darí lepšie.
Zaujímavý je aj výskyt baktérií zo skupiny Firmicutes. Niektoré predchádzajúce práce ich spájali s pozitívnymi emóciami, najmä u žien. To však neznamená, že jedna šálka kávy automaticky vypestuje v čreve baktérie šťastia. Opatrnejší záver je, že káva môže meniť mikrobióm spôsobom, ktorý zapadá do širšej komunikácie medzi črevom, metabolitmi a mozgom.
Bezkofeínová káva prekvapila pri testoch pamäti a učenia
Najväčší paradox prišiel pri bezkofeínovej káve. Práve pri nej sa v tejto časti výskumu objavili lepšie výsledky v pamäti a učení, nie pri klasickej kofeínovej verzii. Neznamená to, že káva bez kofeínu z teba spraví človeka s lepšou pamäťou. Skôr to naznačuje, že niektoré kognitívne účinky kávy môžu súvisieť s látkami, ktoré v nápoji zostávajú aj po odstránení kofeínu.
Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínajú polyfenoly, teda rastlinné zlúčeniny, ktoré črevné baktérie ďalej spracúvajú na menšie metabolity. Práve tieto látky môžu byť jedným z dôvodov, prečo sa účinky kávy objavujú aj pri jej bezkofeínovej verzii. Káva je v tomto zmysle skôr chemický balík než jednoduchý nosič kofeínu.
Klasická káva mala naopak silnejší vzťah k bdelosti, pozornosti a zníženiu úzkosti. To dáva zmysel, pretože kofeín pôsobí priamo na nervový systém. Výsledky preto nehovoria, že jedna verzia kávy je automaticky lepšia než druhá. Skôr ukazujú, že kofeínová a bezkofeínová káva môžu zasahovať do tela odlišnými cestami.
Kofeín, teofylín aj fenolové kyseliny ukázali stopu medzi črevom a mozgom
Keď vedci spojili údaje o baktériách, metabolitoch a psychologických testoch, objavila sa zaujímavá sieť vzťahov. V centre stálo deväť látok, ktoré sa menili spolu s pitím kávy a zároveň súviseli s niektorými druhmi črevných baktérií aj s výsledkami v testoch nálady či správania. Patrili medzi ne kofeín, teofylín, fumarová kyselina a viaceré fenolové kyseliny.
Tieto metabolity si môžeš predstaviť ako chemické stopy, ktoré po sebe káva zanecháva v tráviacom systéme. Nie sú to jednoduché prepínače, ktoré by priamo zapli dobrú náladu alebo lepšiu pamäť. Skôr ukazujú, že keď sa zmení zloženie látok v čreve, mení sa aj prostredie, v ktorom fungujú baktérie. A práve cez túto vrstvu môže káva zasahovať do komunikácie medzi črevom a mozgom.
„Naše zistenia ukazujú, ako mikrobióm a nervový systém reagujú na kávu, a naznačujú, že tieto zmeny môžu mať význam aj pre dlhodobejšie zdravie črevného mikrobiómu,“ hovorí profesor John Cryan.
Kávičkári mali nižšie zápalové markery, no liekom káva stále nie je
Výskum naznačil aj zaujímavý vzťah medzi kávou a zápalovými signálmi v tele. Kávičkári mali nižšie hladiny CRP, teda jedného z najznámejších markerov zápalu. Súčasne mali vyššie množstvo interleukínu 10, látky, ktorá sa spája s protizápalovou odpoveďou.
Keď vedci stimulovali imunitné bunky účastníkov, kávičkári produkovali menej zápalových cytokínov. Ich imunitný systém tak v tomto teste reagoval umiernenejšie na podráždenie.
Po dvojtýždňovej prestávke sa niektoré zápalové markery zvýšili a po návrate kávy do stravy opäť klesli. To je zaujímavé, no stále to neznamená, že káva je liek na zápal. Opatrnejší záver je, že pravidelné pitie kávy môže súvisieť s priaznivejším zápalovým profilom, najmä vďaka látkam, ktoré ovplyvňujú mikrobióm a imunitnú odpoveď.
Káva môže byť súčasťou jedálnička, no výsledky netreba čítať ako návod na päť šálok denne
Výskum potvrdzuje, že káva ovplyvňuje telo komplexnejšie, než si väčšina ľudí myslí. Nejde len o ranné prebudenie vďaka kofeínu, ale aj o zmeny v črevnom mikrobióme, metabolitoch, nálade a niektorých kognitívnych funkciách.
Tri až päť šálok kávy denne je množstvo, ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín považuje pri zdravých dospelých za bezpečné množstvo kofeínu pre väčšinu ľudí. V tejto štúdii sa práve takáto pravidelná konzumácia spájala s odlišným zložením črevných baktérií a so zmenami látok, ktoré môžu vstupovať do komunikácie medzi črevom a mozgom.
Ak váhaš medzi kofeínovou a bezkofeínovou kávou, výsledky naznačujú, že nejde len o otázku chuti. Pri pamäti a učení v tejto štúdii zaujala bezkofeínová verzia, zatiaľ čo klasická káva mala silnejší vzťah k pozornosti a zníženiu úzkosti.
Káva ale nie je zázračný nápoj, ale ani obyčajná kofeínová voda. Je to komplexná súčasť stravy, ktorá môže s telom komunikovať cez črevá spôsobom, ktorý vedci ešte len začínajú poriadne rozumieť.
