Kofeín má ďalšiu superschopnosť, o ktorej sme doteraz nevedeli. Dokáže opraviť pamäť poškodenú nedostatkom spánku
Nedostatok spánku poškodzuje konkrétny pamäťový okruh v mozgu, ktorý pomáha rozlišovať známych ľudí od cudzích. Vedci ukázali, že kofeín dokázal obnoviť narušené spojenia práve v tejto oblasti.
Keď máš za sebou celú noc bez spánku, pravdepodobne si všimneš, že sa ti ťažko sústreďuje. Menej nápadné však je, že nedostatok spánku môže zasiahnuť aj sociálnu pamäť, teda schopnosť mozgu rozoznať známych ľudí od neznámych.
Nedávno vedci z Národnej univerzity v Singapure objavili, že nedostatok spánku poškodzuje špecificky tú časť mozgu, ktorá rozoznáva známe tváre. A našli aj spôsob, ako túto škodu zvrátiť.
Pár hodín bez spánku zasiahlo presne určené miesto v mozgu
Výskumníci v štúdii sledovali, čo sa stane po piatich hodinách bez spánku. Zamerali sa na oblasť CA2 v hipokampe, teda v časti mozgu, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri pamäti a učení. Práve CA2 je spojená so sociálnou pamäťou, teda so schopnosťou rozoznať známeho jedinca od neznámeho.
Ukázalo sa, že už takto krátka spánková deprivácia narušila komunikáciu medzi neurónmi. Inými slovami, spojenia v tomto okruhu prestali fungovať tak, ako mali, a mozog mal horší problém udržať si informáciu o tom, koho už pozná.
„Nedostatok spánku ťa nerobí len unaveným. Selektívne narúša dôležité pamäťové okruhy,“ uviedol Dr. Lik-Wei Wong.
Práve to je na tomto zistení zaujímavé. Nedostatok spánku podľa vedcov nezasiahol mozog plošne, ale udrel na konkrétny okruh. Sociálna pamäť pritom nie je žiadna drobnosť. Bez nej by si len ťažko rozlišoval medzi známym a cudzím človekom.
Neprehliadni
Kofeín neúčinkoval plošne, zasiahol presne poškodený okruh
Vedci v experimente pracovali s kofeínom podávaným laboratórnym zvieratám cez pitnú vodu a sledovali, či dokáže následky spánkovej deprivácie zvrátiť. Kofeín funguje tak, že blokuje adenozín, látku, ktorá sa počas bdenia v mozgu postupne hromadí a tlmí jeho aktivitu.
Po pôsobení kofeínu sa spojenia medzi neurónmi v oblasti CA2 obnovili. Komunikácia sa vrátila bližšie k normálu a zlepšila sa aj sociálna pamäť, ktorú nedostatok spánku predtým narušil.
Zaujímavé je, že kofeín nepôsobil ako hrubé kladivo na celý mozog. Nešlo o všeobecné „nakopnutie“ nervovej aktivity. Podľa autorov výskumu obnovil najmä tú dráhu, ktorú spánková deprivácia poškodila. Zvieratá, ktoré spali normálne, pritom po kofeíne nejavili známky nadmerného povzbudenia.
Mozog si rôzne druhy pamäti rieši v odlišných okruhoch
Tento objav pekne ukazuje, aký presne zorganizovaný je mozog. Rôzne typy pamäte nemajú jedno spoločné centrum, ale fungujú cez rozdielne nervové okruhy. A nedostatok spánku ich zjavne nepoškodzuje všetky rovnako.
„Naše zistenia ukazujú, že oblasť CA2 je kľúčovým uzlom, ktorý prepája spánok a sociálnu pamäť. Tento výskum nám pomáha lepšie pochopiť biologické mechanizmy, ktoré stoja za poklesom poznávacích schopností spôsobeným nedostatkom spánku. V budúcnosti by to mohlo pomôcť pri hľadaní spôsobov, ako chrániť kognitívny výkon,“ povedal profesor Sreedharan Sajikumar.
Vedci v práci sledovali aj takzvanú synaptickú plasticitu. To je schopnosť mozgu posilňovať alebo oslabovať spojenia medzi neurónmi podľa skúseností a učenia. Práve táto schopnosť sa po strate spánku zhoršila, čo sa následne prejavilo aj na správaní.
Kofeín zrejme nerobí len to, že ťa drží hore
Výskum tak naznačuje, že kofeín nemusí fungovať len ako stimulant, ktorý ti na chvíľu prekryje únavu. Môže zasahovať aj do konkrétnych biologických mechanizmov, ktoré spánková deprivácia poškodí. To je podstatne zaujímavejšie než obyčajná predstava, že káva ťa len preberie.
Samozrejme, neznamená to, že kofeín nahradí spánok alebo že z neho máme hotový liek na poruchy pamäti. Výsledky ale ukazujú, že v budúcnosti by sa dali hľadať presnejšie terapie, ktoré neovplyvnia celý mozog naraz, ale zamerajú sa len na poškodený nervový okruh.
Celé to zároveň pripomína, že spánok nie je len pasívny oddych. Je to stav, počas ktorého si mozog udržiava v poriadku svoje jemné spojenia. Keď oň prídeš, problém nie je len v únave, ale aj v tom, že sa začnú rozlaďovať presné obvody zodpovedné za pamäť a správanie.
Vedci teraz chcú ďalej skúmať, ako kofeín ovplyvňuje ukladanie aj vyvolávanie spomienok. Zároveň sa pokúsia ešte presnejšie zmapovať, ktoré nervové dráhy sú pri týchto procesoch rozhodujúce.
